MOSKVA, BRATISLAVA. Kremeľ sa rozhodol, že sám prepíše mapu sveta a ukrojí z gruzínskeho územia.
Napriek výzvam západných politikov a medzinárodných organizácií včera ruský prezident Dmitrij Medvedev podpísal dekréty o uznaní nezávislosti Južného Osetska a Abcházska.
Obidve dovčera nikým neuznané separatistické republiky na severe Gruzínska Rusko dlhodobo podporovalo.
Medvedev rozhodnutie zdôvodnil nedávnym napadnutím Južného Osetska zo strany Gruzínska, na čo Rusko zareagovalo okupáciou Gruzínska bombardovaním jeho miest.
„Vyhrala ruská pýcha a hrdosť, že nikoho nepotrebujeme pri svojom rozhodovaní,“ komentovala uznanie separatistov analytička moskovského Carnegieho centra Maša Lipman.
„Moskva nemala náladu na dialóg,“ dodala. Rusku teraz podľa nej hrozí izolácia aj ekonomické problémy.
Tie sa prejavili už včera prepadnutím ruských akcií o niekoľko percent a oslabením ruskej meny. Zahraniční investori začali opúšťať Rusko.
Napriek tomu, že Medvedev vyzval zvyšok sveta, aby sa k nemu pridalo, žiadna krajina sveta tak dovčera neurobila.
Väčšina západných politikov krok ruského prezidenta odsúdila a postavila sa za územnú celistvosť Gruzínska, ktoré mu zaručuje aj medzinárodné právo. Britský šéf diplomacie David Miliband vyzval na čo najširšiu koalíciu proti Rusku. Proti sa ohradilo NATO aj OBSE, ktorá má svojich pozorovateľov na území Abcházska aj v Južnom Osetsku.
Slovenská diplomacia sa podobne ako v prípade Kosova postavila na stranu Gruzínska a odmietla porušovanie medzinárodného práva a odmietla uznať nezávislosť odtrhnutých regiónov.
Kremeľ ukázal svoju pýchu
Rusko dlhodobo podporovalo separatistov na severe Gruzínska. Podľa analytikov sa tento krok dal čakať. Čerstvý konflikt o Južné Osetsko ho len urýchlil.
„Nie je to ľahká voľba, ale je to jediná cesta, ako zachrániť ľudské životy,“ povedal ruský prezident Medvedev. Zopakoval ruské obvinenia Gruzínska z genocídy Osetov a vyzval svet, aby v uznaní oboch separatistických republík Moskvu nasledoval.
„Je to ten najnebezpečnejší variant, aký si Rusko mohlo vybrať,“ povedala SME analytička moskovského Carnegieho centra Maša Lipman. „Moskva ukázala, že nemá náladu, aby sa s niekým rozprávala. Vyhrala ruská pýcha a hrdosť, že nikoho nepotrebujeme pri svojom rozhodovaní,“ dodala Lipman.
Kremeľ navyše podľa nej dokázal, že nikdy ani nechcel dodržať šesťbodové prímerie, ktoré vyjednal francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Hovorilo sa v ňom aj o stiahnutí ruských vojakov na pozície spred začiatku konfliktu o Južné Osetsko.
„Teraz si Moskva otvorila cestu na vybudovanie vojenských základní na gruzínskom území,“ hovorí Lipman. Južné Osetsko o to už Rusov požiadalo.
Moskva sa izolácienebojí
Podľa Lipman teraz Moskva čelí medzinárodnej izolácii a ekonomickým problémom. „Rusko konalo unáhlene a nereagovalo na prosby EÚ, NATO, USA,“ povedal pre ruskú Gazetu Nikolaj Zlobin, bývalý ruský profesor, ktorý v americkom Centre pre obranné informácie (SDI) vedie ruskú sekciu. Rusko sa podľa neho odklonilo od princípu medzinárodného práva, ktoré doteraz obhajovalo v prípade Kosova. „Ide o rozvrat medzinárodného systému, za čo ponesie zodpovednosť Medvedev,“ povedal Zlobin.
Zmrazenie vzťahov so Západom sa prejavilo už včera ráno pádom akcií ruských firiem na burzách. „Nemyslím si, že by sme sa mali báť medzinárodnej izolácie,“ povedal včera ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov.
Prezident Medvedev v rozhovore pre BBC obvinil Američanov, že Gruzínsko zásobujú zbraňami. Nepáči sa mu, že v jeho prístavoch kotvia americké vojnové lode s humanitárnou pomocou.
Čakanie na príležitosť
Moskva podporovala gruzínskych separatistov otvorene celé roky. Obyvateľom neuznaných republík dala ruské pasy, čím ospravedlňovala svoju inváziu do Gruzínska po ostreľovaní Južného Osetska. Tbilisi začalo ofenzívu v noci 7. augusta pred začatím olympijských hier v Pekingu.
Z rozpútania päťdňovej vojny sa navzájom vinia juhoosetskí rebeli aj Gruzínsko. Väčšina analytikov je presvedčená, že Rusko len čakalo na vhodnú príležitosť uznať jeho separatistov.
SUCHUMI, PRAHA. Skupiny ľudí jasajúcich na uliciach abcházskeho hlavného mesta Suchumi a juhoosetského centra Cchinvali ukázala ruská štátna televízia hneď po tom, čo skončil prejav ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva o uznaní suverenity Abcházska a Južného Osetska.
Streľbu do vzduchu striedala streľba z fliaš šampanského. Nezávislé médiá však priniesli aj ustráchanú reakciu Abcházcov a Osetov, ktorí rozhodne nadšení neboli.
Aj oni sa boja Ruska
Títo občania oboch separatistických republík sa boja pripojenia k Rusku. Majú strach, že ruské vedenie na čele s Medvedevom a premiérom Vladimirom Putinom bude ešte horšie, než to gruzínske.
Politici však žiadne obavy nevyjadrovali. Naopak, • uhoosetský líder Eduard Kokoity za odmenu Moskve hneď oficiálne ponúkol, aby si ruská armáda čo najskôr pri Cchinvali vybudovala vojenskú základňu.
Gruzínsko zareagovalo na postup Kremľa rázne. „Ide o otvorenú anexiu,“ povedal námestník ministra zahraničia Giga Bokerija.
Už v pondelok gruzínsky prezident Michail Saakašvili označil posledné kroky Moskvy za „obnovu ZSSR“. Uznanie Abcházska a Južného Osetska je podľa gruzínskeho lídra také nezákonné, ako okupácia Európy nacistami počas druhej svetovej vojny.
Tbilisi ignoruje Kremeľ
Minister Gruzínska pre reintegráciu Temur Jakobašvili vyzval včera po prejave ruského prezidenta svetové spoločenstvo na okamžitú reakciu. Podľa neho nejde len o nepriateľský krok voči Gruzínsku, ale aj voči všetkým štátom, ktoré vyzývali Medvedeva neuznávať separatistov.
Tbilisi oficiálne oznámilo, že bude ignorovať rozhodnutie Kremľa o nezávislosti oboch republík a pokladá ich i naďalej za svoje výsostné územie. Niektorí poslanci gruzínskeho parlamentu hodlajú navrhnúť prerušenie diplomatických vzťahov s Ruskom.
Kritika Západu Moskvu nevystrašila. Prezident Medvedev odkázal, že sa studenej vojny nebojí.
MOSKVA, BRATISLAVA. Varovania Západu nechali ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva chladným. Uznal Južné Osetsko a Abcházsko a nahnevaným západným politikom odkázal, že Rusko sa studenej vojny nebojí. „Nebojíme sa ničoho vrátane perspektívy novej studenej vojny," povedal Medvedev.
Svet hral včera len úlohu štatistu. Odsúdil ruské rozhodnutie a zopakoval, že trvá na územnej celistvosti Gruzínska.
Tvrdý Londýn
Najtvrdšia bola Veľká Británia. Jej minister zahraničia David Miliband vyzval na vytvorenie „najširšej možnej koalície" proti Rusku. V najbližších dňoch chce navštíviť Ukrajinu, ktorá sa postavila na obranu Gruzínska.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová označila ruský krok za „absolútne neakceptovateľný" a porušenie medzinárodného práva. Podľa amerického prezidenta Georgea Busha by malo Rusko „znovu zvážiť toto nezodpovedné rozhodnutie", ktoré komplikuje vyhliadky na rokovanie.
Proti NATO a OBSE
Generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer označil krok Moskvy za priame porušenie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a územnej celistvosti Gruzínska. Vzbudzuje to obavy, či Rusku ešte stále ide o mier na Kaukaze. Fínske predsedníctvo Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) tvrdí, že Rusko ako členský štát porušilo princípy OBSE.
Rusko si je vedomé, že Západ nemá veľa možností, ako ho potrestať. Sankcie v OSN neprejdú, keďže Moskva sedí v Bezpečnostnej rade OSN. Západ by mohol vylúčiť Rusko zo skupiny G 8 alebo zabrániť jeho vstupu do Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Stále však stavia na dialóg a sankcie nepripúšťa.
Podľa Tomáša Valáška z londýnskeho Centra pre európsku reformu by sa únia mohla teraz zjednotiť. „Krajiny, ktoré boli priateľskejšie k Rusku ako Francúzsko či Nemecko, sú urazené. Sarkozy vyjednal prímerie, ktoré Rusko nedodržalo."
Napriek kritike Gruzíncov premiér Fico nesúhlasí s uznaním Južného Osetska a Abcházska. Naopak, SNS lepšie riešenie nevidí.
BRATISLAVA. Slovenskí politici vidia jasnú paralelu medzi vyhlásením nezávislosti gruzínskych separatistických regiónov a Kosova. Aj preto Moskvu pre Južné Osetsko a Abcházsko kritizujú.
Ministerstvo zahraničných vecí postoj Ruska odsúdilo. „Ako jedna z mála krajín Európskej únie môže slovenská vláda principiálne trvať na územnej celistvosti a integrite Gruzínska,“ napísal rezort v stanovisku s odkazom na náš oficiálny postoj ku Kosovu. Slovensko je jedna zo štyroch krajín únie, ktoré doteraz Kosovo neuznali.
Premiér Robert Fico sa k otázkam SME nevyjadril a odkázal iba na vyhlásenie rezortu diplomacie, ktoré je podľa neho „stanoviskom celej vlády“.
Fico pred dvomi týžňami povedal, že konflikt rozpútali Gruzínci a Rusi reagovali veľmi silovo.
Proti uznaniu Osetov a Abcházcov je aj vicepremiér Dušan Čaplovič. „Len som zvedavý, či to takto budú presadzovať aj tí, ktorí tento princíp porušili v prípade Kosova,“ povedal.
O porušenie medzinárodného práva rovnako ako v prípade Kosova ide aj podľa podpredsedu KDH Daniela Lipšica a bývalého ministra zahraničných vecí z SDKÚ Eduarda Kukana.
„Voči Rusom musíme postupovať maximálne rozvážne a jemne na nich pôsobiť, aby uznali realitu súčasného sveta,“ povedal Kukan.
Najtvrdší postoj voči nezávislosti Kosova má na Slovensku SNS. Jej predseda Ján Slota ju prirovnal k mníchovskému diktátu. Podľa podpredsedníčky strany Anny Belousovovej nemôžeme používať dvojaký meter a ani gruzínskych separatistov by sme uznať nemali. Zároveň však tvrdí, že „nikto s lepším riešením ako uznanie tých republík neprišiel“.
Na rozdiel od Kosova podľa Belousovovej nejde o porušovanie medzinárodného práva.
Jedinou parlamentnou stranou, ktorá stále volá po uznaní Kosova, je SMK. Tá teraz spájanie Srbska s Gruzínskom odmieta. HZDS sa včera na stanovisku nedohodlo.
Rusko urobilo chybu, tvrdí TOMÁŠ VALÁŠEK z Centra pre európsku reformu.
Prekvapilo vás, že Medvedev poslúchol Dumu?
„Medvedev nereaguje na parlament, ten je do počtu. Rozhoduje sám s premiérom Vladimirom Putinom a rozhodnutie uznať Južné Osetsko a Abcházsko padlo oveľa skôr.“
Riskuje Rusko izoláciu?
„Nebol to múdry ťah, preto som prekvapený, že to urobili. Zbavili sa možnosti trvať na medzinárodnom práve. Urobili to, čo vyčítali Západu v súvislosti s Kosovom. Svoju pozíciu nezasahovania do vnútorných záležitostí iných krajín otočili naruby. To, prečo boli populárni v treťom svete aj v Číne, vyhodili von oknom. Čudoval by som sa, keby sa k nim niekto pridal.“
Hrozí nová studená vojna?
„Rusko zvádza studenú vojnu light. Vojnou v Gruzínsku aj vystupňovanou rétorikou vedie silový zápas, v ktorom si Západ zadefinoval ako nepriateľa. Na skutočnú studenú vojnu tu chýba boj dvoch ideológií. Rusko sa stále vníma ako demokratická krajina.“
;)
;){kind=link}
;){kind=link}