ROHOZNÁ. utokemping, ktorý navštevujú najmä cudzinci.
Na Slovensko prišli vraj preto, že potrebujú priestor. Výhľad. Pani Monique tomu hovorí presnejšie – freedom a ukazuje rukou okolo seba. Voľnosť bude pravdepodobne to, čo ženie množstvo karavanov s holandskými značkami po cestách celej Európy.
Pred viac ako tromi rokmi sa Monique a Dion presťahovali na Slovensko. Kúpili si dom s veľkým pozemkom, urobili si malý kemping a nazvali ho Sedliacky dvor. Klientelu tvoria väčšinou Holanďania a Belgičania, postupne prichádzajú aj Nemci, Angličania a Dáni. Prichádzajú s kompletne vybavenými bytmi na kolesách.
Ak by sa predsa len niekto zastavil bez prívesu, môže si v Sedliackom dvore prenajať obytný príves so stanom pre štyri osoby. Väčšie skupiny, ako napríklad skauti či motorkári, si môžu postaviť stany na lúke pod ovocnými stromami pri dome. Elektrické pripojenie a voda sú samozrejmosťou.
„Chceli sme malý kemping. Veľké nie sú dobré, chýba v nich osobný kontakt. Tu u nás sme všetci spolu. Ľudia spolu hovoria, pomáhajú nám variť džem, starať sa o zvieratá,“ vysvetľuje Monique.
V Sedliackom dvore sa turisti nemusia obávať jazykovej bariéry. Suppersovci hovoria po anglicky, nemecky, francúzsky a prekvapivo aj dobre po slovensky. „Keď je cudzinec na dovolenke, chce vedieť aj to, ako ľudia žijú, poznať Slovákov. Vieme po slovensky, sprevádzame ich na salaš alebo do krčmy. Keď chcú niečo vedieť, pýtame sa za nich. Sme pre nich záchrana, aj keď by potrebovali doktora,“ hovorí Monique.
Za sezónu navštívi Sedliacky dvor približne 120 rodín. V kempe majú k dispozícii dve kúpeľne, zvlášť pre mužov a pre ženy, každá má dve umývadlá a dve sprchy. K tomu všetkému práčky, miestnosť na umývanie riadu, kuchyňa, kde si môžu turisti variť či upiecť chlieb, alebo pizzu. K štandardu Sedliackeho dvora patrí aj bazén a pripojenie na internet. Jeden deň pre štvorčlennú rodinu s karavanom vychádza na 400 až 500 korún.
