„Dovidenia o štyri roky v Londýne,“ utešovala svetelná tabuľa Vtáčieho hniezda na konci záverečného ceremoniálu. Okolie národného olympijského štadióna zostalo už len modernou turistickou atrakciou Pekingu.
Cez víkend sa v jeho okolí štylizovali pre skupinové fotografie celé rodiny, zahraniční turisti i športovci.
„Úžasné hry,“ nadchýnali sa všetci, čo sa nestretli a počas hier ťažko mohli, s odvrátenou tvárou režimu. Komunistická vrchnosť mala hry, aké chcela, a mala na to dosť ľudí fungujúcich v disciplinovanom aparáte.
„Ach, keď si predstavím, že tu bežal svoje rekordné šprinty Jamajčan Usain Bolt, naberá architektonický skvost na význame, stáva sa športovou mekkou nového veku,“ hovorí 24-ročný vysokoškolák Teng, ktorý si poslednýkrát vypral modrý dobrovoľnícky úbor.
Pri pomyselní, že oheň zhasne, boli Číňania namäkko. Počas finálových atletických večerov husté viacnásobné zástupy aj bez lístkov cvakali magicky nasvietené hniezdo.
V sobotu na pravé poludnie pri finále futbalového turnaja Argentína - Nigéria zasa bola atmosféra ako na Slovensku pri bejzbale.
Samozrejme, keď prebral loptu Messi, s pätnástkou na drese, šum narástol. Najsilnejšie sa hučalo, aj keď hráč v núdzi hlavičkoval hoci do autu. Hlavičky v Číne milujú.
Nostalgia trčala z tašiek účastníkov hier. Vykúkali plyšové maskoty, v butikoch v olympijskej dedine non-stop tlačenica. U mnohých sklamanie, že im ostala iba veľkosť pre čínske deti. Záchranu mohli nájsť na tieňových trhoch, ktoré majú prepracovanejšie systémy ako naše bankové sektory. Okolo viackilometrového oplotenia dlhočizného národného štadióna pobehovali trhovníci mávajúci nad hlavami so všetkým možným tovarom. Presne takým, čo sa v licencovaných obchodoch minul ako prvý.
Peking mal pred sebou poslednú organizačnú previerku. Logistiku masívneho odchodu ľudí. V novinárskej dedine začali už od piatkového večera okrem elektromobilov premávať aj nákladné. Pred dverami 28poschodových apartmánov sa zhromažďujú vozíky na batožinu ako pred hypermarketmi. Cátián, Dovidenia, Peking. A vďaka. Siésie.
Zaujímavosti pekinských hier
Na olympijských hrách v Pekingu sa zúčastnilo rekordných 204 krajín. Celkovo športovci v čínskej metropole prekonali 132 olympijských a 43 svetových rekordov. Až 87 krajín získalo aspoň jednu medailu, čo je tiež najviac v histórii.
Šesť krajín si pripísalo svoju historicky prvú medailu. Bahrajn (zlato v behu na 1500 m Rašid Ramzi), Sudán ( striebro v behu na 800 m Ismail Ahmed), Tadžikistan (bronz, džudista Rasul Bokijev), Togo (bronz, vodný slalomár Benjamin Boukpet), Afganistan (bronz, taekwondista Robullah Nikpai) a Maurícius (bronz, boxer Bruno Julie).
Bežecké veľmoci Keňa a Jamajka získali všetky svoje medaily na atletickom ovále. Afričania vybojovali 14 medailí, športovci z Karibiku 11. Doteraz sa žiadnej krajine nepodarilo získať na jedných hrách dvojciferný počet kovov z jediného športu.
Americký plavec Michael Phelps sa stal najúspešnejším účastníkom olympijských hier už druhýkrát v rade. V Aténach 2004 získal šesť zlatých a dve bronzové medaily, teraz v Pekingu pridal historicky rekordných osem zlatých. Byť najlepším na dvoch olympijských hrách sa doteraz podarilo len v Helsinkách 1952 a Melbourne 1956 sovietskemu gymnastovi Viktorovi Čukarinovi. Osem medailí na jedných OH pred Phelpsom dosiahol ďalší sovietsky gymnasta Alexandr Diťatin v Moskve 1980 (3 - 4 - 1).
Tri zlaté medaily získali v Pekingu austrálska plavkyňa Stephanie Riceová, čínsky športový gymnasta Žou Kai, britský dráhový cyklista Chris Hoy a jamajský šprintér Usain Bolt.
 |
 |
Autor: Z Pekingu od nášho redaktora Vojtecha Jurkoviča
