PRAHA. Pražskí promotéri majú nos na islandskú hudbu. Jej dve najznámejšie mená Björk a Sigur Rós priviezli hneď, keď ešte len začali stúpať medzi globálne hviezdy. Kým útla speváčka však do Čiech odvtedy neprišla, štvor­členná skupina áno. Minulý týždeň na hokejový štadión Sparty Praha.

Prvou zlou správou bolo, že devy zo sláčikového kvarteta Amina aj dychová sekcia, ktorí sprevádzajú Sigur Rós, tentoraz nebudú. Kto videl viedenský koncert v júli, urobil lepšie. Nielen preto však v Prahe fungovala iba polovica kúzla. Chýbala aj predkapela. A Sigur Rós spustili už krátko po ôsmej, keď ešte do haly prúdili ľudia. Aby sa vás však sila ich hudby zmo­cnila naplno, musí uply­núť pár minút sústredeného po­čúva­nia. Keď okolo vás stále niekto chodí alebo sa rozpráva, nevychutnáte si ju naplno.

V muzikantoch problém nebol. Prierez všetkými albumami odohrali dobre a svoje odviedol aj zvukár. Krehký hlas speváka „Jónsiho“ Birgissona sa vznášal v stratosfére, len hokejový štadión do nej nedokázal vyniesť aj publikum. Dvojmetrové visiace svetlá a padajúci umelý sneh by sa do klu­bu nezmestili, no hud­ba striedajúca pokojne plynúce melódie s burácajúcimi plochami tu pri­šla o časť svojho čara.

Práve otvorený a charizmatický prie­stor (ne­musí byť ani veľký) je kľúčový pre dokonalý koncert tejto skupiny. V Prahe plnej skvos­tov architektúry by sa určite našiel. V čom je ten rozdiel si uvedomíte pri sledovaní DVD Heima, kde Sigur Rós hrajú na rôznych miestach po Islande - uprostred zelenej lúky alebo v továrni, kde sa kedysi spracovávali ryby.