M inisterstvo financií predstavilo návrh rozpočtu verejnej správy. Tento prvý návrh umožňuje pozrieť sa, nakoľko je vláda ochotná z peňazí daňových poplatníkov podporovať rôzne oblasti vrátane deklarovanej priority vzdelanostnej ekonomiky. Ekonomika bude rásť nominálne o vyše deväť percent ročne, celkové príjmy a výdavky o trochu viac vďaka pomoci z EÚ. Každý nárast nad deväť percent znamená reálnu podporu vo forme prerozdelenia domácich zdrojov. Výdavky do perspektívnych oblastí by teda mali rásť o toto číslo alebo o viac. Autori sa snažili vykázať všetky možné výdavky vrátane zdrojov z EÚ v školstve, kde podiel na HDP má vraj rásť. Ak chceme porovnať domácu podporu vzdelania medzi jednotlivými vládami a zároveň predpokladáme, že veľa z EÚ fondov sa nepretaví do reálnych projektov, je potrebné tieto čísla očistiť a dať ich na porovnateľnú úroveň. A tu je skutočnosť, bohužiaľ, horšia. V školstve majú budúci rok rásť takto prepočítané výdavky len o necelých sedem percent. Ich rast sa má zmenšiť na štyri percentá koncom rozpočtového obdobia. Vo vede výdavky bez EÚ projektov klesajú o viac ako 14 percent a v budúcnosti nie je plánovaný nárast. Oproti vzdelaniu bola najšetrnejšia zrejme vláda v rokoch 1998 - 2002. Predchádzajúca vláda takisto nezačala svetoborne, ale časom sa naučila podporu vzdelaniu zvyšovať. V porovnaní s posledným rokom predchádzajúcej vlády súčasná vláda navrhuje z domácich zdrojov ušetriť na základnom školstve vyše päť miliárd korún, na vysokom vyše tri miliardy korún a na vede rovnakú sumu. To neveští nič dobré pre budúcnosť Slovenska a jeho ambíciu byť znalostnou ekonomikou. Nemali by sme na sklonku obdobia ekonomicky veľmi dobrých časov podporiť vzdelanie viac?

Autor: Ján Tóth šéf Klubu ekonomických analytikov