BRATISLAVA. Cieľom reklamy nemusí byť čo najväčší predaj nejakého výrobku či služby, môže to byť aj snaha zvýšiť počet sťažností. Kampani Rady pre reklamu sa to podarilo. Odkedy jej spoty vysielajú celoplošné televízie, na radu prišlo od ľudí nahnevaných na reklamu viac podnetov ako v minulosti.
Rada pre reklamu prednedávnom spustila kampaň, ktorou chce ukázať ľuďom, že na propagáciu, ktorá ich uráža, poburuje alebo klame, sa môžu sťažovať úplne jednoducho a zadarmo. Stačí, ak pošlú podnet poštou, mailom alebo vyplnia formulár na stránke rpr.sk.
38 hodín denne
V jednom z oficiálnych spotov rady hudobník Marián Čekovský svojským spôsobom presviedča, aby si ľudia kúpili „perspirant“, ktorý zjavne pri jeho prepotenom podpazuší sľubovaných „38 hodín denne“ nezaberá. V druhom ukazuje, ako firmy fingovane dokážu na obrazovke schovať nepríjemné informácie.
V internete na videostránke youtube.com sa objavila aj paródia na nemravné reklamy, v ktorej stiahne Čekovský na okamih zvukárovi nohavice. Tento spot rada televíziám neponúkla.
Voľba na pôvodom Humenčana Čekovského padla aj preto, že Rada pre reklamu chcela osloviť hlavne ľudí, ktorí nežijú v Bratislave. Na radu totiž väčšinou chodili sťažnosti len z Bratislavy a okolia. „Od spustenie kampane dostávame sťažnosti aj rôzne otázky týkajúce sa reklamy hlavne z východného a stredného Slovenska,“ povedala výkonná riaditeľka RPR Monika Korkošová.
Prečo sa to oplatí
Rada ako samoregulačný orgán nerozdáva pokuty ani nemá žiadne zákonné právomoci, ktorými by hriešnikov trestala. Napriek tomu si za 12 rokov získala v mediálnom biznise rešpekt. Porušenie kódexu zverejňuje prostredníctvom tlačových správ a médií, ohrozené renomé je pre dotknuté firmy dostatočný postih. Navyše, ak zadávateľ kódex porušil, vie, čomu sa musí v budúcnosti pri tvorbe reklamy vyhnúť.
Radu tvoria desiatky firiem, reklamných agentúr a médií, ktoré reklamu vysielajú. Ich cieľom je, aby reklama nemala medzi ľuďmi takú zlú povesť, žeby to ohrozilo aj ich biznis.
To, či je reklama etická, alebo neetická, posudzuje Arbitrážna komisia, v ktorej majú svojich zástupcov médiá, zadávatelia, spotrebitelia, je tam aj nezávislý právnik. Komisia sa zaoberá podnetmi od bežných ľudí, ale sťažnosti na firmy píšu často konkurenti.
Najviac prekáža zavádzanie
Typickým príkladom sťažností boli v minulosti ponosy na nemravné a nevkusné reklamy. Len nedávno napríklad Arbitrážna komisia rozhodla, že košická záložňa Index porušila etický kódex, pretože na reklamnom letáku bola zobrazená žena s obnaženými prsami, no jej vyobrazenie nijako nesúviselo s ponúkaným tovarom. „Na letáku je odkaz na webovú stránku s fotkami aktov, a keďže je leták distribuovaný direct marketingom, je prístupný aj deťom,“ zdôvodňuje rada.
V súčasnosti chodí najviac sťažností na klamlivú reklamu – ak firma zamlčí alebo zjavne v reklame ukryje dôležité skutočnosti o tovare, cene či podmienkach.
Za minulý rok jednoznačne najviac poburovala kampaň proti interrupciám Právo na život, na ktorú prišlo rekordných 52 sťažností.
Sťažnosti posielajú aj konkurenčné firmy. Najčastejšie si takýmto spôsobom vzájomne sledujú svoje reklamné produkty T-Mobile a Orange. Naposledy sa spoločnosti Orange nepozdávalo, že T-Mobile v spote propaguje svoj program Podnikateľ ako „Najlepšia ponuka roka“. Rada dala za pravdu Orange, spot T-Mobile označila ako neetický.
Medzi posledné verdikty rady patrí aj porušenie etického kódexu bilbordom Mladých sociálnych demokratov, na ktorom II. pilier dôchodkového sporenia označili za kanál. Podľa rady metaforou „kanál“ sa dehonestoval produkt, ktorý je na trhu a tým nepriamo aj jednotlivé podnikateľské subjekty, ktoré ho ponúkajú.
Na radu chodia aj sťažnosti na známe letáky v schránkach, na ktorých firmy ponúkajú zadarmo výlety, autá, pričom žiadajú len zavolať na audiotexové číslo.
Naposledy takto rada označila za neetickú internetovú reklamu od spoločnosti Eurorest, ktorá ponúkala „14 bezplatných nocľahov v 14 európskych štátoch“. Požadovala „len zaplatiť registračný poplatok 500 korún a 34 eur za vystavenie cenného papiera poukazu“ na zvýhodnenú cenu.
Nahota už neletí
Výkonná riaditeľka Rady pre reklamu
MONIKA KORKOŠOVÁ hodnotí vývoj etiky v reklame u nás.
Aká reklama prekáža najviac?
„Bežným spotrebiteľom prekážajú reklamy, ktoré zavádzajú v tom, že ponúkajú produkt zadarmo. Firmám prekážajú reklamy, ktoré poškodzujú konkurenciu.“
Aká je slovenská reklama v porovnaní so zahraničím?
„V porovnaní s inými krajinami si vedieme veľmi dobre, v medzinárodných štatistikách „etickosti reklamy“ sme na popredných miestach. Veľmi vysoko je hodnotená naša reklama na potraviny a pivo, ale aj reklama zameraná na deti. Problém sú reklamy na iný alkohol.“
V čom?
„Najmä malé firmy v reklame navádzajú na pitie spôsobom „pite na ex“ či „riešte svoje problémy alkoholom“. V súčasnej reklame na alkohol sa vo svete skôr presadzuje odkaz „Pite rozumne!“.
Je slovenská reklama vekom etickejšia?
„Áno, vidno to napríklad na zobrazení ženy v reklame. Sporoodetá krásavica bujných tvarov už nie je považovaná za najlepší recept na reklamu na akýkoľvek produkt. Tu robia veľkú prácu reklamné agentúry.“
Ako reagujú porušovatelia na vaše verdikty?
„Naši členovia kampane upravujú alebo sťahujú. Podobne sa správa aj mnoho našich nečlenov. Dokonca sa stalo, že v priebehu prípravy podkladov pre Arbitrážnu komisiu zadávateľ stiahol svoju reklamu ešte pred zasadnutím. Reklamu na pastu proti paradentóze jej zadávateľ zasa upravil napriek tomu, že komisia rozhodla, že kódex neporušuje. Rozhodol sa tak preto, lebo na túto kampaň prišlo až 24 sťažností.“
Stáva sa, že vaše rozhodnutia aj ignorujú?
„Áno, ale našťastie zriedkavo. Urobil tak napríklad organizátor kampane Právo na život.“
(hr)
„Toto je malý text o tom, že musíte zaplatiť poplatok za zavedenie služby. A ponuka platí len na niektoré služby a len pre existujúcich zákazníkov,“ hovorí text, s ktorým sa v spore Rady pre reklamu pohráva hudobník Marián Čekovský. (FOTO - Respect APP)
