Kým hlavnou témou týchto dní je štyridsiate výročie okupácie vojskami Varšavskej zmluvy, rovnaké jubileum nenápadne oslavuje aj Hudobný život.
Na zrod a prvé (k)roky pôvodne dvojtýždenníka o klasickej hudbe spomína v nosnom päťstranovom bloku prvá redaktorka Terézia Ursínyová. Medzi archívnymi článkami je aj glosa Igora Vajdu Kto bude písať o hudbe s vetou „Je lepšie najzdrcujúcejšie odsúdenie než totálne mlčanie“.
Príbuznú a tiež zaujímavú tému o úlohe kritiky nastoľuje akordeonista Boris Lenko. V reakcii na tvrdý text o opere Vladimíra Godára v minulom čísle HŽ ako jeden z divákov nespochybňuje nedostatky inscenácie, ale recenzentke vyčíta sarkazmus a všeobecné dojmy, ktoré ponúkla namiesto konkrétnych výhrad voči dielu.
Trochu prekvapivo sa v odbornom časopise kauza ďalšej výmeny v Opere SND skloňuje iba stručne. Snáď nabudúce. Rubrika dielo mesiaca patrí Chopinovej Balade f-mol, seriál o zabudnutých hudobníkoch tentoraz predstaví bratislavského violončelistu a pedagóga Augustína Procházku.
V „neklasickom“ bloku nájdete rozhovor s dvojicou známych džezmenov (Harry Sokal, Pawel Wlosok), svojskú reportáž z viedenského Jazz Festu a dočítate sa, čo počúva fotograf Andrej Bán.
Autor: her
