nzačne olympijskú výšku v Pekingu.
BRATISLAVA, PEKING. Tia Hellebautová (30) je ženou prekvapení a katom favoritiek. Na majstrovstvách Európy 2006 vstupovala do výškarskeho sektora ako rodená viacbojárka. V Göteborgu obrala o zlato domáci idol Kajsu Bergqvistovú. Vo výške. Vlani na halovom európskom šampionáte chcela najprv znepríjemniť život vo viacboji ďalšej švédskej atletickej kráľovnej Caroline Klüftovej, skvostnej viacbojárke. V poslednej chvíli si to rozmyslela a urobila dobre.
Po letnom európskom primáte 2006 v skoku do výšky získala v marci 2007 zimný. V birminghamskej hale trikrát zlepšila národný halový rekord, vždy na prvý pokus: 201, 203 a 205 cm. A na záver atakovala aj svetový. Len raz, potom sa publiku poďakovala. „Bolo skvelé, rovnako ako rozbežisko a celá hala,“ polichotila Britom a dodala: „Už keď som sa ráno zobudila, vedela som, že dnes skočím dva metre.“
Podľa vyjadrenia trénera Wima van de Vena pre belgické médiá: „Tia už teraz môže skočiť aj 209 cm, je to čisto psychická otázka.“
Okuliarnatá Antverpčanka sa celú kariéru venovala výške len ako zložke viacboja. Až dva roky pred tridsiatkou prišla na to, že ju uživí aj jediná disciplína.
Postrach favoritiek
Tia je postrachom skokanských favoritiek. Bergqvistová do Birminghamu 2007 ani neprišla a iné hviezdy sveta výšky vypadli skôr, ako sa Tia rozoskákala. Hellebautová vyhrala šampionát o rekordných deväť centimetrov. Potom zase preskočila k viacboju.
Na tohtoročných halových majstrovstvách sveta vo Valencii chcela sprvoti vyhrať jedno i druhé. Zvíťazila v päťboji, na výšku nevládala nastúpiť.
Po štyroch viacbojárskych disciplínach viedla o dosť, bežeckú osemstovku však prakticky netrénuje. „Keby bola cieľová čiara o desať metrov ďalej, nedobehla by som. Už som nemala kontrolu nad telom, už som sa nemohla hýbať,“ hovorila vo Valencii polhodinu po pretekoch, kým sa spamätala.
Televízie mali reportérov od dráhy na vyvýšenom mieste, ku ktorému viedlo asi dvadsať schodov. Tia po nich kráčala pomaličky bosá. Každý schod minúta. Pomoc odmietala, chceli ju vyniesť na rukách. Reportérom oznámila: „Odteraz zase len výška.“
V Pekingu zase výškarka
V Pekingu sa postavila medzi skokanky. Ako sľúbila. Pôsobila skromne už len výškou. Meria 182 cm, váži 62 kg.
Favoritka nad favoritky Chorvátka Blanka Vlašičová (24) má o desať centimetrov viac. Vlašičová prehrala naposledy vlani v júni v Štokholme s Ruskou Jelenou Slesarenkovou. Odvtedy vyhrala 34 pretekov v rade. Aj u nás v banskobystrickej hale. Chorvátka prekonala už 50-krát.
Pravidelne sa pokúšala prekonať svetový rekord Bulharky Stefky Kostadinovovej 209 cm z roku 1987. V Pekingu sa jej to malo podariť.
Chorvátka skočila sedem výšok od 185 cm po 203 cm bez chyby. Technický tréner Blanky (prvým je jej otec Joško, bývalý výborný desaťbojár) Bojan Marinovč pokojne sedel, uznanlivo kýval hlavou.
Krotil však zverenku, aby nepodliehala príliš skoro víťaznej nálade, a ani len nenaznačovala svoje povestné tančeky. Akoby mal predtuchu.
Zlom na 205 cm
Tia Hellebautová na 199 cm, 201 cm a 203 cm raz opravovala. Skákala však akoby v tranze. Ak prekonala latku na plné hrdlo skríkla.
Dvestopäť prekonala na prvý pokus, Chorvátka nie. Belgičanka sa dostala do čela súťaže. Blanke to vyšlo na druhý pokus, ale 207 musela zdolať.
Tia podišla k rozhodcom. Oznámila, že pokusy vynecháva. Napokon, bolo jej to jedno. Ak by Chorvátka skočila, bola by beztak druhá. Na 207 sa zrejme necítila.
Finta pri stolíku rozhodcov však s Vlašičovou psychicky zamávala. Tá, čo mala atakovať svetový rekord, neskočila. Vlašičová po vyše roku prehrala.
„Vôbec som nerátala, že môžem skočiť tak vysoko. Ak som sa už prehupla cez dva metre chcela som vyhrať ten súboj,“ hovorila Belgičanka, ktorá, samozrejme, 209 cm neskákala. Iba sa akože nachystala z teplákov do dresu a oznámila, že končí.
Utekala a skákala k svojej skupine v hľadisku, aby si zobrala belgickú vlajku.
Získala pre kráľovstvo tretie zlato v olympijskej histórii. Pred ňou to boli iba muži - vytrvalci. Veľký Zátopkov súper na 5000 metrov Gaston Reiff, ktorý v Londýne 1948 slávneho Čecha zdolal. V Tokiu 1964 triumfoval iný Gaston, Roelants. Zvíťazil v behu na 3000 metrov prekážky.
Spliťanka Vlašičová držiac na krajíčku slzy a na uzde hnev povedala: „Čo mám robiť? Získala som pre Chorvátsko prvú atletickú medailu. Ale všetci čakali, že bude zlatá. Som, aj nie som šťastná. Sklamanie má musí prebolieť. O pár dní bude dobre. Vyhrá pocit hrdosti.“
