Olympijské hry v Pekingu sprevádza ďalší hudobný škandál.
BRATISLAVA. Po dievčatku spievajúcom na playback počas otváracieho ceremoniálu si organizátori olympiády v Pekingu spôsobili druhý problém. Púšťajú verzie štátnych hymien, ktoré pripravil Peter Breiner, no súhlas im na to skladateľ ani jeho vydavateľ nedali.
Na kauzu včera upozornil denník The Washington Post. „Pekinský orchester používa Breinerove nápady tak očividne, že by mohol byť obvinený z plagiátorstva,“ napísal.
Breiner porovnáva verzie
Úpravy hymien od Petra Breinera sa používali už na olympiáde v Aténach. Teraz znejú tiež, no organizátori tvrdia, že ich urobili čínski hudobníci.
Breiner hry v Pekingu nepozeral, na kauzu ho upozornila dcéra. Na otázku SME, či je presvedčený, že ide o jeho aranžmány, odpovedal: „Pri tých, pri ktorých som si istý, som si istý na sto percent. O pár dní budem vedieť presne.“ Detaily odmietol komentovať, s vydavateľom čaká oficiálne stanovisko z Číny a porovnáva verzie hymien.
Prípad môžu riešiť Číňania
Čo môže robiť autor, keď zistí takéto neoprávnené použitie svojho diela? „Táto situácia sa označuje ako bezdôvodné obohatenie,“ hovorí Zuzana Geyerová zo Slovenského ochranného zväzu autorov (SOZA), ktorý zastupuje práva slovenských hudobníkov. „Autorský zákon hovorí, že každý používateľ diela musí mať licenciu. Keď ju nemá, vystavíme mu faktúru s dvojnásobnou sadzbou.“ Postupuje sa tak v prípade akcií, ktoré sa konajú na Slovensku.
Keď autor vie, že jeho diela odzneli v zahraničí, fungujú tzv. reklamácie. „Sprostredkúvame kontakt s partnerskou organizáciou v príslušnej krajine, ktorá musí finančný nárok vymáhať od toho, kto tam jeho dielo použil,“ tvrdí Geyerová.
Breiner žil dlho v Kanade a nie je členom SOZA, ale Society of Composers, Authors and Music Publishers of Canada. Tá má právo len upozorniť partnerskú organizáciu v Číne, s organizátormi olympiády prípad riešiť nemôže. Ako však píše Washington Post, „Čína, kde dévedéčka zajtrajších hollywoodskych veľkofilmov nájdete hneď vedľa vášho hotela, nie je miesto známe prísnym vymáhaním autorského práva“.
Olympiády a hudba
V roku 1998 na značke Naxos vyšiel prvýkrát box cédečiek s názvom The National Anthems of the World. Boli na ňom hymny štátov z celého sveta v skrátenej verzii a aranžérskej úprave Petra Breinera. Po oficiálnom schválení v jednotlivých krajinách ich nahral Symfonický orchester Slovenského rozhlasu.
Projekt vznikol pre oficiálne príležitosti, kde nie je čas, aby odzneli celé verzie hymien. Nie je to možné napríklad na olympiáde, kde je športov a víťazov príliš veľa.
Kým pôvodné hymny sú v duchu autorského zákona voľnými dielami, ich aranžmány sa už chápu ako nové dielo. Na jeho používanie treba mať súhlas autora a zaplatiť zaň. V Aténach to urobili, v Pekingu nie.
Beijing Symphony Orchestra patrí medzi najžiadanejšie čínske orchestre. Objednávku na hymny pre olympiádu splnil v júli. „Snažili sme sa prezentovať hymny čo najpresnejšie,“ tvrdil vtedy v tlačovej správe šéf orchestra Tan Lihua. Naozaj sa to podarilo.
Že sa niektoré aranžmány (napríklad americká a nemecká hymna) takmer úplne zhodujú s Breinerovými, je jasné z prvého počutia, Washington Post to dokázal aj v krátkej odbornej analýze. Denník ponúkol aj teóriu šéfa Naxosu – vraj ide o dielo nejakého schopného čínskeho študenta, ktorý podľa sluchu prepísal Breinerove verzie z cédečka.
(her)
Som si stopercentne istý, že používajú aj moje verzie štátnych hymien.
Peter Breiner
V Pekingu Breinerovu verziu počúval aj Michael Phelps, Číňania však tvrdia, že ide o dielo ich muzikantov. FOTO – SITA/AP |
Autor: Oliver Rehák © SME