BRATISLAVA. Nádejnú kariéru zrejme prekazili tanky Varšavskej zmluvy vtedajšiemu mladému predsedovi Okresného výboru Československého zväzu mládeže v Žiari nad Hronom. Rozhovor s mladým Vladimírom Mečiarom zverejnil denník Smena len niekoľko hodín pred inváziou 20. augusta 1968.
Neskorší trojnásobný slovenský premiér sa v rozhovore javí ako nádejný káder, ktorý podporuje reformy v komunistickej strane. Hovorí napríklad o komunikácii medzi komunistickou stranou a zväzáckymi organizáciami.
„Obrazne povedané, tento vzťah by mal byť vzťahom mladšieho a staršieho brata v dobrej rodine.“
Zastal sa akčného programu
V rozhovore s názvom Diskutujeme na tému mládež a jej organizácie vtedy 26ročný zväzácky funkcionár hovorí jazykom 60. rokov a obhajuje líniu strany vedenej Alexandrom Dubčekom.
Zastáva sa komunistického akčného programu, ktorý upúšťa od priameho riadenia zväzákov stranou. Hovorí, že potrebujú „schopných vodcov, nositeľov programu, ľudí, ktorí dávajú záruku jeho realizácie“.
Mečiara po roku 1969 vylúčili zo strany. Po roku 1989 hovoril, že bol v reakcii na inváziu ochotný prejsť dokonca do boja. „Mali sme poradu v Banskej Bystrici, kde som vyzýval do boja alebo aspoň na prechod do ilegality.“
Hovoril aj o tom, že sa osobne postavil proti ruským tankom. „Nemali sme nič iné na sebe, holé ruky, košele a išli sme proti tankom a stavali a robili aj akcie osobné,“ tvrdil v TV Markíza.
Hlási sa i dnes
K názorom, ktoré publikoval pred 40 rokmi, sa Mečiar hlási aj teraz. „Článok bol vyjadrením názorov a postojov pána predsedu a nevidí dôvod na to, aby ich dnes negoval,“ odkázal po svojej hovorkyni Monike Zakariásovej.
Historik Milan Zemko hodnotí Mečiarov rozhovor vtedajšie časy ako pomerne odvážny, keďže išlo o čas, keď bolo jasné, že nám tečie do topánok. „Vtedy to nebol úplne bežný názor bežného funkcionára.“
Takéto názory by podľa historika ešte v januári 1968 nepublikovali. Zemko z textu a aj z toho, čo neskôr robil Mečiar, usudzuje, že mu invázia prekazila nádejnú kariéru reformného komunistického politika.
