iešiť generál Majorov.
Pri vstupe do Kodajovej kancelárie mu nikto ani neodpovedal na pozdrav. Kodaj sa zrútil a pýtal sa, prečo mu to urobili. Majorov sa osopil, že to predsa sám chcel a sľuboval, že bude navádzať vojská až do Prahy. Kodaj vraj neveril, že k invázii skutočne dôjde. Majorov pokračoval - s tým sa nič nedá robiť a požiadal ho o priestory pre svoje velitelstvo. Kodaj rýchlo povedal: „Vykonám“.
Pripravení už vo februári
Sovietska generalita bola na zásah v Československu pripravená dávno pred augustom 1968. Už koncom februára dostal jeden zo sovietskych generálov pokyn, aby svoju divíziu pripravil na zásah v zahraničí.
Prvýkrát bolo k úderu blízko 9. mája, v trezore veliteľa armády genpor. A. M. Majorova v Užhorode čakala obálka s mapou - rozkazom operácie DUNAJ, vypracovanej na základe pokynov ministra obrany ZSSR maršála A. A. Grečka z 8. apríla.
Útok sa nekonal ani v júni počas cvičenia Šumava, keď sa po Československu pohybovalo vyše 17-tisíc vojakov Varšavskej zmluvy a ďalších 30- až 40tisíc cvičilo pozdĺž hraníc v NDR, Poľsku a na Ukrajine.
Hlavné invázne sily boli pripravené už 29. júla, platilo to aj o Maďarsku, no naposledy po rokovaní československých a sovietskych predstaviteľov v Čiernej nad Tisou, dostal pred vojenským zásahom prednosť politický nátlak.
Generalita dala rozhodujúci rozkaz 20. augusta. Cez Vyšné Nemecké - Michalovce - Vranov nad Topľou - Prešov - Poprad - Liptovský Mikuláš - Žilina - Považská Bystrica - Trenčín sa uberali dve tankové divízie. Po 2. trase Maťovce - Trebišov - Košice - Rožňava - Lučenec - Zvolen - Banská Bystrica postupovali ďalšie. Bratislavou sa vojenská technika valila už krátko po polnoci.
Rozkaz nestrieľať nebrali vážne
Rozkaz maršala Grečka na porade o invázii 18. augusta znel, že vojci môžu strieľať len s povolením od maršala. Vysokí sovietski dôstojníci to však nezobrali príliš vážne. Dôrazná odpoveď mala prísť len v prípade nepriateľskej streľby, našlo sa však veľa vojakov a dôstojníkov, ktorí pod vplyvom propagandy a v strese videli kontrarevolucionárov za každým rohom, neznáme zvuky považovali za výstrely a bez výstrahy pálili ako prví.
Po Sovietoch na Slovensko dorazil aj bulharský 12. motostrelecký pluk, ktorý o 2.05 h prekročil hranice v Maťovciach. V Košiciach narazili na barikády a na mladíkov, ktorí vrhali kamene, tehly. Poškodili 40 až 50 automobilov. Kolóna zastavila v Rožňave, kde ľudia obsadili cestu. Sprievodné sovietske tanky a transportéry útočníkov paľbou zahnali a kolóna pokračovala na Zvolen.
Maďarská 8. motostrelecká divízia vstúpila na Slovensko okolo polnoci. Kým si ľudia na dedinách mysleli, že ide o cvičenie, alebo vojská stratili orientáciu, panoval pokoj. Po rozvidnení v Nitre, Novom Meste nad Váhom Maďarov „vítali“ zástupy ľudí, ktorí kričali, hrozili päsťami, odpľúvali si i hádzali kamene.
Vojakov vyzliekli do slipov
Naša armáda kládla len pasívny odpor. V Štúrove v noci maďarská motostrelecká divízia brutálne prepadla stanicu Verejnej bezpečnosti aj kasárne. Rozospaných a neoblečených vojakov základnej služby odviedli na stanicu a poslali domov, potom Maďari obkľúčili sídlisko, kde bývali vojaci z povolania. Dôstojníkov predviedli na posádku, kde sa museli vyzliecť do spodnej bielizne. Vypočúvali ich až do obeda.
23 obetí augusta 1968
BONK Jozef († Poprad), nar.: 24. 7. 1949 – 21. 8. 1968 utrpel strelné poranenia
CIBERAJ Štefan († Rožňava), nar.: 4. 11. 1939 – 21. 8. 1968 ho zachytil sovietsky tank a pritlačil k stene
GAVORNÍK Rudolf († Detva), nar.: 20. 4. 1950 – 21. 8. 1968 bol postrelený zo samopalu
HAMRÁK Michal († Košice), nar.: 14. 3. 1952 – 21. 8. 1968 zasiahnutý strelou priamo do srdca
HATALA Ján († Košice), nar.: 20. 5. 1949 – v Hnilci 21. 8. 1968 utrpel strelné poranenia
HLAVÁČ Pavol († Ladomerská Vieska), nar. 10. 3. 1939 – 25. 8. 1968 idúc na motorke sa zrazil s transportérom
HOLÍK Ján († Bratislava), nar. 25. 4. 1923 – 21. 8. 1968 zasiahnutý dvoma strelami do tváre
HORVÁTH Bartolomej (+ Košice), nar. 23. 5. 1947 – 21. 8. 1968 zasiahnutý strelou do brucha a ľavej ruky
KOLESÁR Jozef (+ Košice), nar.: 19. 3. 1933 – 21. 8. 1968 utrpel priestrel hlavy
KOŠANOVÁ DANA († Bratislava), nar. 24. 7. 1953 – 21. 8. 1968 zasiahli ju výstrely do bedrovej oblasti
LAMPER Milan († Praha), nar. 17. 7. 1949 – 21. 8. 1968 usmrtený pri obrane rozhlasu v Prahe
LÁSZLÓ Ján († Košice), nar.: 14. 3. 1915 – 21. 8. 1968 utrpel priestrel hlavy
LEGNER Peter († Bratislava), lnar.: 3. 3. 1952 – 22. 8. 1968 bol postrelený do hrudníka a brucha
LEVÁK Jozef († Zvolen), nar.: 22. 6. 1930 – 21. 8. 1968 prešiel ho tank, keď sa mu snažil zabrániť mu v ďalšej jazde
MARTONÍK Ladislav († Košice), nar.: 28. 12. 1944 – 21. 8. 1968 zasiahnutý strelou do hlavy
MOŠTENICKÝ František (†´ Važec), nar.: 21. 8. 1921 – 21. 8. 1968 pri jazde na motocykli ho zachytil sovietsky tank
OPRENDEK Ondrej († Velemín), nar.: 30. 11. 1936 – V noci z 11. na 12. septembra 1968 ho sovietski vojaci krivo obvinili z krádeže alkoholu. Vyviedli ho za dedinu, kde utrpel početné strelné rany
SCHMIEDT Ivan († Košice), nar. 7. 7. 1941 – 21. 8. 1968 zasiahla ho strela do hlavy
SIVÁK STANISLAV († Bratislava), nar.: 12. 2. 1939 – 21. 8. 1968 bol postrelený do brucha (odrazená guľka).
SZVITYEL Jozef († Bratislava), nar.: 16. 12. 1949 – 22. 8. 1968 strela zo samopalu ho zasiahla do chrbta.
ULICKÁ Anna († Sučany), nar.: 7. 9. 1951 – 28. 8. 1968 na chodníku ju zachytil ruský cisternový automobil a následne ju prešli ďalšie dva
ZDECHOVAN Štefan († Detva), nar. 14. 7. 1941 – 21. 8. 1968 usmrtený dávkou zo samopalu
ZSIGÁRDI Alojz († Topoľníky), nar.: 24. 3. 1923 – 21. 8. 1968 prešiel ho tank
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Autor: Daniel Povolný (Vojenský historický ústav Praha)