BRATISLAVA. V júli Aliancia Fair-play prvýkrát udeľovala ocenenie Biela vrana. Každý rok ju chce odovzdať niekomu, kto je v spoločnosti výnimočný a vytŕča z radu, hoci sa to aj iným nepáči.
Na festivale Pohoda si Bielu vranu ako prvý laureát prebral banskobystrický konkurzný sudca Alexander Mojš. Sudca, ktorý nesmie súdiť.
Sudcovi už raz hrozilo, že skončí. Disciplinárne stíhanie pre konkurz v Preglejke Žarnovica sa skončilo preňho napokon miernejším trestom - znížením platu na tri mesiace. Pôvodne ho chceli vyzliecť z talára. Sudca sa pritom len snažil zachrániť majetok v konkurze.
Od mája minulého roku Mojš už súdiť nemôže - tentoraz má ísť o dve údajné previnenia. Disciplinárne pojednávanie na Najvyššom súde bude na budúci týždeň.
Konkurzy sú pre niektoré skupiny výhodný biznis. Firmy, ktoré krachujú a dostanú sa do konkurzu, majú často majetok, ktorý sa dá výhodne speňažiť.
Bobor aj Harabin mlčia
Návrh na disciplinárne stíhanie sudcu podal predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici Ján Bobor. Hovorkyňa banskobystrického súdu Nina Spurná len povedala, že sa sudca dopustil závažných porušení a spôsobil aj značnú škodu. Čo konkrétne spravil, nenapísala. „Nech sa páči, môžete sa zúčastniť na verejných zasadnutiach,“ napísalo v stanovisku k Mojšovi ministerstvo spravodlivosti.
Denník SME má návrh na disciplinárne stíhanie k dispozícii. Píše sa v ňom o dvoch skutkoch.
Podľa prvého má byť Mojš potrestaný za to, čo spravila osobitná správkyňa konkurznej podstaty Oliva Naništová v konkurze na investičný fond PSIPS. Naništovú stanovil za osobitnú správkyňu konkurzu Mojš.
Naništová vložila prostriedky patriace do konkurznej podstaty v júni 2005 na termínovaný účet v Banke Slovakia. Išlo o takmer 160 miliónov korún. Zmluva bola postavená tak, že v prípade predčasného ukončenia zmluvy s bankou musí správca zaplatiť pokutu - tá tvorila takmer šesť miliónov korún.
Vklad Naništová predčasne ukončila v decembri 2005, preto si banka pokutu zrazila a veriteľom tak vznikla škoda. Ani sudca Mojš nevie, prečo tak urobila.
Chcel uspokojiť veriteľov
Druhý skutok sa týka konkurzu poľnohospodárskeho družstva v Kalinove. Mojš sa snažil majetok v konkurze predať tak, aby boli uspokojené aj záväzky k oddelenému veriteľovi a ostatným veriteľom, čomu sa chceli niektorí účastníci konkurzu vyhnúť. Podľa návrhu na disciplinárne stíhanie však majetok nepredával v súlade so zákonom a štandardnou metódou.
Predseda súdu Bobor odôvodňuje to, že žiada pre Mojša najprísnejší trest aj tým, že už v minulosti bol disciplinárne potrestaný.
Sudca už Bobrovi navrhol, aby mu odňal konkurznú agendu a zaradil ho napríklad na civilný úsek. Nestalo sa
Sudca bol v minulosti účastníkom nehody. Podľa prvých informácií zrazil stopára a z miesta nehody ušiel, čo mal dosvedčovať svedok.
Neskôr sa ukázalo, že svedok aj obeť sa poznali a mobil im platila jedna firma. Mojš hovorí, že auto svedka si pri svojom dome všimol už dva týždne predtým a stopár sa mu pod auto hodil.
Z miesta sudca ušiel, lebo mal strach o svoju rodinu v aute, ale o minútu sa vrátil a odfotografoval si obeť aj svedka, ako sa zhovárajú v aute. Mal pocit, že nehoda je zinscenovaná.
Mojš hovorí, že nevyhovel záujmom osôb zarábajúcich na konkurzných podstatách.
Právnik Pavol Žilinčík pri odovzdávaní ocenenia Biela vrana o sudcovi povedal, že pri svojom rozhodovaní mal tri možnosti - buď sa mohol správať ako mŕtvy chrobák, zapojiť sa do súkolesia, ktoré konkurzy ovláda, alebo sa správať ako sudca. „On si vybral tretiu možnosť.“
