ostal nad hladinou. V opatere zdravotníkov sa preberal z mdlôb.

Víťazom olympijského triatlonu sa stal nemecký dlháň Frodeno pred šampiónom zo Sydney 2000 Kanaďanom Whitfieldom a Novozélanďanom Dochertym. Favorizovaní Španieli Gomez s Raňom prepásli v cieľovej rovinke svoju najsilnejšiu zbraň - finiš.

Pár minút predtým sa Slovák Pavel Šimko prvýkát usmial. Z bezmocnosti, keď videl, že v jeho najsilnejšej cyklistike bol balík pretekárov pasívny, nik sa nesnažil odpútať. A jeho nový stroj ostal v depe jediný neosedlaný.

Životnú formu odkopol neznámy

Akciu záchranárskeho člna na vzdialenejšej strane jazera si nik nevšimol.

„Bola to silná rana. Kopanec pätou do temena hlavy. V mieste, kde sme sa točili doľava za druhou bójkou, asi tisíc metrov po štarte. Zahmlievalo sa mi v hlave, no myslím, že vedomie som nestratil. Asi päťdesiat metrov som sa malátne hýbal vo vode a zakýval som na pomoc posádke záchrannného člna. Museli mi doň pomáhať. Bol som rozklepaný, pridávali sa kŕče,“ opisoval kritický moment 26­ročný Šimko, keď sa po hodnej chvíli postavil na nohy.

Zhrnutá kombinéza až na boky dokazovala, že za posledný mesiac schudol o päť kíl. Ako sľúbil pri programovaní životnej formy. Na poslednom sústrední si trikrát zlepšil osobné rekordy v plávaní. O bicykel ani beh nemal strach.

Techniku bočného, prsiarskeho kopu, pri plávaní triatlonisti používajú, keď sa chcú zbaviť súperov, ktorí sú v tlačenici často naskladaní aj traja na sebe. Krauliarske nohy s menším rozsahom by na takéto „razantné“ riešenie situácie nestačili. „Aj ja som to zvykol robiť. Je to akýsi pud sebazáchovy. Neviem, od koho som dostal kopanec. Obrovská smola. Dovtedy som si kontroloval situáciu. Za mnou bolo minimálne dvadsať ľudí. Veril som, že vyplávam včas, aby som mohol na bicykli útočiť.“

Rozprávkový areál

Číňania vykúzlili v horách severozápadne od Pekingu naj­krajší triatlonový areál na svete. Zhodovali sa pretekári a najmä diváci, ktorí z desaťtisícovej tribúny na hrádzi sladkovodnej nádrže videli všetko ako na dlani.

V zelenom prostredí hôr skvosty klasickej čínskej architektúry. Cesta na štart sa po nudnej pekinskej rovine náhle kľukatí do serpentín, ako na Hrebienok v Tatrách, pod ktorým sa v Poprade Šimko narodil.

„Nádhera, navyše ideálne počasie okolo 25 stupňov na štarte, žiadne stopy po smogu. Nevravím, že by som vyhral, ale kompletný cyklistický balík pokope je práve šanca, ktorú som potreboval. Nič podobné som ešte nezažil, mám za sebou viaceré pády, mlátenice vo vode, ale taký silný a presný kop, to teda nie,“ vzdychol si Šimko. Tréner Horínek mu nemohol nič vyčítať.

Šanca ešte v európskom pohári

„Neskutočná smola, nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Aj keby vyplával Paľo v druhej skupine, čo mala stratu štyridsať sekúnd, nič by sa nedialo. Na bicykli by sa určite presadil. Tri a pol roka s ním pracujem, kvalifikácia na olympiádu bola pre nás nečakaným úspechom, ale forma v posledných mesiacoch išla ešte nahor. Čo už. Sústredíme sa na dvoje pretekov európskeho pohára, v ktorom je druhý za Španielom Javierom Gomezom. Ten vedie aj svetový pohár,“ povedal Horínek.

Šimka v cieli obkolesila trojica Bučekovcov. Všetci šťastní napriek jeho športovému nešťastiu. Roman, zástupca šéfa slovenskej olympijskej misie, že nemusí zabezpečovať transport do nemocnice.

Jeho brat Peter, dlhoročný reportér Slovenského rozhlasu, že nahráva pretekárov hlas s ožívajúcou náladou. A Michal, Petrov syn, bývalý triatlonový súper, majster Európy v kvadriatlone (triatlon plus kajak) žijúci v Hongkongu, kde kamarátovi Šimkovi zabezpečoval posledné sústredenie.