Aj dôchodcovia môžu mať úžitok zo zvýšenia sociálnych dávok. Štát im nimi dopĺňa dôchodok.
BRATISLAVA. Ľudia s najnižšími dôchodkami si môžu od septembra trocha polepšiť. Vláda k 1. septembru zvýši dávku v hmotnej núdzi i príspevok na bývanie.
Jednotlivcovi sa príspevok na bývanie zvýši o 80 korún (2,66 eura), bezdetnej dvojici o 160 korún (5,31 eura) mesačne. O koľko presne to bude u každého poberateľa záleží na tom, aký nízky má dôchodok.
„Títo ľudia by mali reálne dostať viac,“ povedala hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Danica Lehocká.
Dôchodcovia však dávku nedostávajú v plnej výške, a to preto, že majú zabezpečený príjem – dôchodok.
V hmotnej núdzi
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi majú všetci, ktorých príjem je nižší ako životné minimum. Napríklad pre jednotlivca to od 1. júla predstavuje 5130 korún (170,28 eura) mesačne. Každý, kto spadá do tejto príjmovej kategórie, podľa Lehockej môže požiadať príslušný úrad práce o posúdenie nároku.
Dôchodcovia na základe zákonnej výnimky dostanú príspevok na bývanie aj vtedy, keď nespĺňajú niektoré všeobecné podmienky nároku.
Výhoda môže byť zároveň aj nevýhodou
Už dva roky platí, že dôchodcovi príspevok patrí aj vtedy, ak nie je vlastníkom alebo nájomcom „svojho“ príbytku, ba aj vtedy, ak neuhrádza náklady na bývanie.
Výhoda, ktorú dôchodcovia majú oproti ostatným ľuďom v hmotnej núdzi, je však relatívna. Pomoc vo forme dávky a príspevkov k nej je totiž podmienená výškou ich dôchodku a ten sa pravidelne zvyšuje.
Koho dôchodok prevýšil hmotnú núdzu, nárok na dávku i príspevok na bývanie stratí. Ostatným sa dávka zníži.
Naposledy sa dôchodky zvýšili v júli tohto roka.
„Júlové zvýšenie dôchodkov sa odrazí vo výplate (dávok) za júl, teda v auguste,“ povedala Adriana Krepelková, hovorkyňa úradu práce v Michalovciach.
Najbližšie by sa dôchodky mali zvýšiť už v januári budúceho roka. Vláda chce takto dôchodcom uľahčiť prechod na euro.
Na dôchodku záleží
Mnohým ľuďom ani dôchodok nestačí na to, aby sa vymanili z rizika chudoby.
Ak človek má taký nízky starobný dôchodok alebo starobný a vdovský (vdovecký) dôchodok spolu, že je v hmotnej núdzi, aj jemu úrad práce môže priznať pomoc vo forme dávky a príspevkov k nej.
To sa vzťahuje aj na človeka, ktorý poberá inú dôchodkovú dávku, ak už mal 62 rokov veku.
Či dôchodca je v hmotnej núdzi, závisí od toho, aký vysoký má príjem. Za ten sa v zásade považuje 75 percent dôchodku. Ak táto suma neprevyšuje životné minimum, dôchodca má nárok na dávku i príspevok na bývanie.
Výnimkou je starobný dôchodca. Riaditeľ úradu práce v Leviciach Rastislav Juhár tvrdí, že za jeho príjem nepovažujú toľko percent z dôchodku, koľko rokov odpracoval. Ak odrobil napríklad 40 rokov, príjmom je iba 60 percent jeho dôchodku.
(joč)
V domovoch poradia
Príspevok na bývanie môžu zo zákona poberať aj občania, ktorí bývajú v zariadeniach sociálnych služieb, teda aj v domovoch dôchodcov. Skúsenosti hovoria o tom, že ho využívajú iba máloktorí, pretože už poberajú rôzne iné dávky v hmotnej núdzi.
V Malackách v dvoch zariadeniach žije 44 dôchodcov. Veľká časť z nich má nárok na pomoc v hmotnej núdzi, len dvaja poberajú aj príspevok na bývanie. Podobné skúsenosti majú v Bratislave.
Ak nový obyvateľ v čase, keď do domova nastupuje, dávky v hmotnej núdzi alebo príspevok na bývanie nepoberá, pracovníci, ktorým predkladá doklady o príjme, mu poradia, ako ich vybaviť.
Ak si klient, ktorý o dávku musí úrad práce požiadať sám, želá, pomôžu mu vyplniť tlačivo. Peniaze štát posiela poberateľovi, zariadenie ich nepreberá.
(ht)
Výpočet sa zmenil
Príspevok na bývanie na Slovensku zaviedli ako samostatnú sociálnu dávku v roku 2000, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených s bývaním.
Výška sa určovala koeficientom – vyrátali ho tak, aby náklady na bývanie mohli zaťažiť rodinný rozpočet najviac 30, neskôr 29 percentami z celkových príjmov. Neskôr, od roku 2004, sa príspevok stal súčasťou pomoci v hmotnej núdzi.
„Pôvodný mechanizmus bol z pohľadu starších ľudí spravodlivejší. Dnes na príspevok majú nárok iba tí, ktorí spadajú do hmotnej núdze. Bez ohľadu na to, koľko za bývanie v skutočnosti platia,“ hovorí riaditeľka bratislavského Inštitútu bývania Jaroslava Zapletalová.
(ht)
