PEKING, BRATISLAVA. Mužom trval metrový posun štyridsaťštyri rokov, atlétkam šestnásť. Priepastný rozdiel. Ak by však nebolo Isinbajevovej (26), iste by sme sa načakali dlhšie.
Volgogradčanka raketovo dobieha najlepšieho žrdkára histórie Sergeja Bubku.
Radí jej Bubka
Ukrajinec zlepšil svetový rekord 35-krát, Ruska zaznamenala dvadsiaty švrtý. Na olympiádach je už lepšia. Vyhrala ju dva razy. Zase bezkonkurenčne. Začala skákať na výškach, kde jej súperky končili.
V Aténach (491 cm) i v Pekingu skočila najlepší výkon histórie. Bubka zvíťazil na OH iba raz. Isinbajevová by porovnávacie špekulácie Sergej verzus Jelena zmietla. Dnešný váženy člen Medzinárodného olympijského výboru jej radí i mentoruje.
Ruska pôvodne s rekordmi šprintovala. Od júla 2003 do augusta 2005 ich prekonala 21. Rozlet pribrzdili súkromné problémy. Z herecky zvádzajúcej hviezdy sa stala unavená i ubolená žena. Z kráľovnej upracovaná žena bez iskry. Po troch rokoch opäť začala skákať rekordy. „Prekypovala šťastím a túžbou niečo dokázať, tak ako pred rokmi, keď svojou bezstarostnosťou privádzala do úžasu žrdkársky svet,“ konštatoval nemecký publicista Christian Fuchs po prvom tohtoročnom rekorde.
Opäť sa páči sama sebe
Sama to priznala. „Konečne som sa po dlhom čase zasa sama sebe páčila,“ povedala krátko po tom, ako na druhý pokus preskočila v júli v Ríme 503 cm.
Prvý svetový rekord utvorila v anglickom Gatesheade 14. júla 2003. V hale premiérovo na majstrovstvách sveta 2004 v Budapešti. Prichádzala nielen výnimočná atlétka, ale i hviezda.
Oficiálnu tlačovú besedu sprvoti ignorovala. Viac ju zaujímali televízne štáby. Keď sa jej súperka Američanka Dragilová a ruská rivalka Feofanovová vyrozprávali, vplávala do miestnosti. Mrk na fotoreportéra, mrk na druhého.
Štebotala spevavou ruštinou. Ak to premiešala začiatočníckou angličtinou bola to zábava. Hovorila o jachtách a zámere ísť prémiu za rekord pretancovať do rána.
Na aténskej olympiáde 2004 zaznela otázka: prečo po víťaznom skoku na 490 cm nebola na ceste k svojmu ďalšiemu svetovému rekordu veľkorysejšia a nenaložila si viac ako jeden centimeter. Veď je olympiáda.
Jelena vyhŕkla ako školáčka: „Nie som taká bohatá, aby som hneď pridala k svetovému rekordu desať centimetrov. Tých peňazí za rekord nie je zasa toľko, aby stačili raz navždy. Mne sa nechce začať tak skoro pracovať.“
Priznala, že si osvojila štýl Sergeja Bubku, rekordy pekne po centimetri. Porušila to málokedy.
Dve olympiády, dva rekordy
„Raz chcem skákať ako muži - len presne o meter menej. Teším sa na hranicu piatich metrov,“ tvrdila, keď sa to zdalo nemožné.
Splnila to v Londýne v júli 2005. Do britskej metropoly sa chystá o štyri roky na tretiu olympiádu.
Žiadna atlétka nevyhrala tri olympiády po sebe vždy so svetovým rekordom. Aj dve v tomto podaní sú jedinečné.
Bubka ďalší posun rekordu v ženskom skákaní netipuje. Je si istý - do roku 2012 bude svetový rekord 520 cm. Od zlata v Aténach po Peking sa Jelena zlepšila o 14 centimetrov. Bubka triafa takmer na chlp.
REUTERS, SITA/AP |