BRATISLAVA. S nákupným vozíkom, ktorý je naplnený tými istými osemdesiatimi výrobkami za niečo vyše 4000 korún (132,78 eura), odchádza spotrebiteľ od pokladnice obchodov v Košiciach v priemere o 263 korún (8,73 eura) bohatší, než spotrebiteľ v Trnave. Keď nenakúpi časť výrobkov v akcii, vyššiu úsporu v inom krajskom meste zrejme nedosiahne.
Ukázal to prieskum, ktorý pre SME na príklade nákupu osemdesiatich položiek v júli urobila spoločnosť ppm europe. „Hoci reklamné slogany občas navodzujú pocit, že pri hľadaní a cestovaní za nákupom sa ušetrí, opak je pravdou. Cenové rozdiely už dnes nepokryjú ani náklady na čas, o nákladoch na dopravu ani nehovoriac,“ tvrdí Pavel Říha, obchodný riaditeľ ppm europe.
Predpovede sa nenaplnili
V odhadoch ekonómov zameraných na mesto s najlacnejšieím a najdrahšiím nákupom toho istého tovaru sa Košice ani Trnava neobjavovali.
„Z hľadiska úrovne kúpyschopnosti ľudí by najlacnejší nákup mal byť v Prešove a najdrahší v Bratislave. Ale zariskujem a tipujem opak: najlacnejší bude v Bratislave a najdrahší v Prešove,“ uviedol prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec. Prešovu a Žiline predpovedal možný neúspech v cenovom boji Jozef Orgonáš, generálny sekretár Zväzu obchodu a cestovného ruchu. Najpriaznivejšiu cenovú úroveň tipoval v Bratislave.
Hlavnému mestu Slovenska dával rovnaké šance uspieť ako na čele, tak aj na chvoste peletónu závodu o dosiahnutie najnižšej priemernej ceny nákupu analytik INESS Juraj Karpiš.
„Ak do porovnania spadajú aj malé nezosieťované predajne, tak by som najdrahší nákup očakával v Bratislave s relatívne bohatým obyvateľstvom,“ povedal. Dodal však, že veľká konkurencia a mnoho sietí v meste by mohli viesť k tomu, že by Bratislava mohla byť aj miestom najlacnejšieho nákupu.
Lacnejší nákup, nižšia výplata
O niekoľko desiatok až stoviek korún nižšia priemerná cenová hladina v niektorých mestách však nemusí znamenať, že ich obyvatelia na porovovnateľný nákup ľahšie zarobia.
Spotrebiteľ v Prešove sa môže tešiť z toho, že za približne štvortisícový nákup nechá pri pokladnici v priemere o 149 korún (o 4,95 eura) menej, než Bratislavčan. Menšiu radosť mu spôsobí zistenie, že na naplnenie nákupného vozíka tým istým tovarom musí pracovať podstatne dlhšiu dobu. Ak spotrebiteľovi v Bratislave stačí na zarobenie naň necelých päť pracovných dní, Prešovčan môže peniaze na rovnaký nákup zarábať aj osem pracovných dní.
V dĺžke práce na najlacnejší a najdrahší nákup až taký veľký rozdiel nie je. Ak sa mesačná mzda Košičana a Trnavčana veľmi neodlišuje od priemeru v ich kraji a sú si porovnateľní aj v tom, ako platia dane, musí Trnavčan pracovať na ten istý nákup v svojom meste o tri hodiny dlhšie, než Košičan.
Krajské mestá, v ktorýchje väčšia koncentrácia obchodných sietí nemusiaz boja o najnižšiu cenuza priemerný nákup vyjsť víťazne. Ak je v nich vyššia kúpyschopnosť obyvateľov, obchodníci nie sú nútení držať nízke ceny.
V Košiciach sa dá urobiť veľký nákup s osemdesiatimi položkami prevažne potravinárskeho tovaru o 263 korún (8,73 eura) lacnejšie než v Trnave. Na prvý pohľad pomerne veľký cenový rozdiel však spoločnosť ppm europe zaznamenala pri nákupe, ktorého celková hodnota prevyšovala 4300 korún (142,73 eura).
Len o desať korún (0,33 eura) viac než v Košiciach, ktoré vyšli z júlového porovnania cenovej úrovne obchodných sietí víťazne, by za rovnaký nákup nechal spotrebiteľ v Trenčíne.
Vyrovnaní súperi
Ani cenový rozdiel medzi nákupom v Prešove, ktorým patrí tretia priečka a Košiciach by nebol príliš veľký. Podľa prepočtov ppm europe by dosiahol 33 korún (1,10 eura).
O niečo vyššiu úroveň priemerných cien za vybraný nákup než na východe Slovenska a v Trenčíne zaznamenal prieskum v Nitre a Žiline.
Zatiaľ čo ceny v obchodných sieťach mesta pod Zoborom boli v priemere iba o 71 korún (2,36 eura) vyššie než v metropole východného Slovenska, v Žiline už bol cenový rozdiel citeľnejší. Priemerná suma za nákup tamojších obchodníkov už bola o 121 korún (4.02 eura) vyššia než v Košiciach.
Bratislava nie je lacná
Predpoklad, že Bratislava, kde je najväčšia konkurencia obchodných sietí, ale zároveň aj najvyššia kúpyschopnosť obyvateľstva bude mať najnižšiu, alebo naopak najvyššiu sumu za priemerný nákup, prieskum nepotvrdil. Za vozík naplnený tým istým tovarom ako v Košiciach by v monitorovaných obchodoch hlavného mesta Slovenska spotrebiteľ zaplatil v priemere o 184 korún (6,11 eura) viac ako v Košiciach.
Bratislava však v porovnaní nedopadla najhoršie. Vyššie ceny za priemerný nákup než na jej území totiž prieskum ukázal v dvoch krajských mestách.
Najvyššie ceny má Trnava
Zatiaľ čo v Banskej Bystrici, ktorej patrí predposledná priečka, bol nákup drahší o 210 korún (6,97 eura) než v Košiciach, v Trnave to bolo už spomínaných 263 korún (8,73 eura). Pavel Říha, obchodný riaditeľ spoločnosti, ktorá prieskum pripravila, nevylúčil možnosť, že sa Trnava dostala do podobného postavenia ako Bratislava.
Na jednej strane je na území mesta veľký počet sietí a ten by mohol viesť k znižovaniu cien. Na druhej strane je Trnavský kraj krajom s druhou najvyššou priemernou nominálnou mesačnou mzdou na Slovensku, takže obchodníci zrejme v Trnave nie sú nútení ceny stláčať nadol tak, ako v sídlach krajov s nižšími zárobkami.
„Súčasne tu pôsobí faktor vyššieho záujmu, ktorý vďaka vyššej kúpnej sile umožňuje držať obchodníkom vyššie marže,“ tvrdí Říha.
Hlavné mesto Slovenska má vyššie platy aj ceny. V metropole Česka to neplatí.
Bratislavčan má vyššiu priemernú mzdu než obyvateľ iného kraja, a preto mu podľa prepočtov stačí pracovať na väčší nákup kratší čas, než obyvateľovi iného krajského mesta. Je na tom však horšie, než obyvateľ Prahy.
Z prieskumu, ktorý ppm europe robila pre denník MF Dnes totiž vyšla česká metropola z porovnania iných miest nášho západného suseda ako mesto, kde na nákup treba robiť najkratšiu dobu. Súčasne sa v Prahe dá dosiahnuť aj najlacnejší priemerný nákup. V Bratislave vyšiel porovnaním našich krajských miest ako tretí najdrahší. Pavel Říha z ppm europe vidí hlavný dôvod v dopyte, ktorý v Bratislave ešte stále prevyšuje ponuku. Myslí si, že ceny môže usmerniť ďalší rozvoj obchodnej siete. „Konkurencia v Prahe dosiahla vrchol, niektoré nákupné centrá sa vyľudňujú.“
Ďalší rozdiel je podľa neho v podieli výdavkov na spotrebu. „V Prahe je nižší než v Bratislave, takže obchodníci musia spotrebiteľa zaujať. Vyššie ceny by im nepomohli,“ vraví. Predpovedá, že k rýchlej zmene u nás dôjde, keď úroveň zadlženosti spotrebiteľov hypotékami a úvermi dosiahne podiel, aký je obvyklý v Prahe.
Spoločnosť ppm europe monitorovala od 15. do 31. júla tohto roku ceny 85 výrobkov vo viac ako stovke obchodov. Sústredila sa na krajské mestá, v nich navštívila prevádzky patriace pod medzinárodné siete, ale aj na menších a nezávislých obchodníkov. O monitoringu cien vopred nevedeli.
Do nákupného koša, ktorý poslúžil na porovnanie cenovej úrovne ôsmich krajských miest, zaradila 80 produktov, ktoré našla do všetkých mestách. Na vypočítanie výslednej sumy za nákup v každom meste použila súčet priemerných stálych cien výrobkov zaradených do nákupného koša.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Stiahnite si pdf prílohu - Prehľad najnižších a najvyšších cien vybraných výrobkov nameraných v krajských mestách - (363 kB)
