Oproti predchodcom to mal ťažšie. Kým mu zavesili na krk osem medailí, musel sa povinne vycikať pod indiskrétnym dohľadom očí komisárov. Spolu až 40-krát. „Celkom mi to išlo. A nie na nervy,“ usmial sa 14-násobný olympijský víťaz. <
PEKING. Ó bože, je tu, išla omdlieť najprv hosteska zamilovaným tónom tínedžerky. Následne zahučalo uznanie obrovským hlavným tlačovým strediskom. Najúspešnejší športovec olympijskej histórie Michael Phelps sa spolu so svojím trénerom Bobom Brownom so 65–minútovým meškaním prišiel rozlúčiť s Pekingom. „Cítim sa fajn. Nablízku mám mamu, skvelých priateľov v plaveckom tíme. A hlavne na obzore oddych. Teším sa, ako si ľahnem do postele a nemusím nič robiť.“
Dvadsaťtriročný rodák z Baltimoru každý deň pred hrami v Pekingu i počas nich z každej strany počúval meno a zároveň métu – Mark Spitz. A zároveň ďalšie šance prekonať štatistiky olympiády. „Neostávalo mi nič iné, len sa koncentrovať na najbližší štart. Nerozptyľovať sa,“ usmial sa dvojzmyselne mladík, ktorého matku v detstve s vážnosťou informovali, že má vrodenú hyperaktivitu, čo prináša so sebou aj rozptyl pozornosti. Učiteľka angličtiny mu povedala, že takým prístupom v živote veľa nedosiahne. „Som rád, že som čosi dosiahol.“
Znalci jeho biografie tvrdia, že v škole naňho mohol mať neurotický dosah rozvod rodičov v jeho siedmich rokoch. Staršia sestra vraj zvykla pred krikom utekať do bazéna. Michael sa v škole musel vyrovnať aj s tým, že spolužiaci sa mu vysmievali pre veľké uši. V novembri po aténskej olympiáde 2004 ho posadili na pár hodín do basy. Polícia ho prichytila šoférovať pod vplyvom alkoholu. Podpísal, že to už neurobí. Namiesto toho pritvrdil v tréningu.
Idolom sa mu stal austrálsky plavec Ian Thorpe. Keď Michael v mladosti čítal jeho vetu, že na jedných hrách sa dá získať osem medailí, zavesil si ju nad posteľ.
Osem štartov, osem zlatých
Včera na treťom motýľkarskom úseku americkej polohovej štafety stiahol stratu z prsiarskeho úseku a v cieli čakal na finišmena Jasona Lezaka. Vo štvorčlennom objatí sa tešili zo zlata i svetového rekordu. On sám z ôsmeho zlata a siedmeho svetového rekordu. Čo štart, to víťazstvo. Osem.
„V Číne je to šťastné číslo. Aj vaše?“ privítala ho jedna z otázok. „Mal som v Pekingu všetko. Formu, šťastie i silu prelomiť krízu. Aj tie boli. Po semifinále motýľkarskej stovky som sa nevládal ani pohnúť. Prekonal som aj tráviace ťažkosti, časový posun, niekedy sa mi zdal budíček privčas. Poctivo som absolvoval masáže. K problémom som sa snažil postaviť pozitívne, potom to menej bolí,“ hovoril Phelps, ktorý sobotňajšiu stovku delfín vyhral o jedinú stotinu sekundy pred Srbom Čavičom. Ten v poslednom zábere k stene dosplýval, Phelps ho predstihol rýchlym polovičným záberom.
Jeden z amerických novinárov tlmočil Phelpsovi gratuláciu Marka Spitza z Detroitu. Pripomenul, že o ňom po siedmich zlatých v Mníchove 1972 napísali v novinách, že výkonmi dosiahol to, čo človek, keď vykročil na Mesiac.
Marťanom sa necíti
Phelpsa sa spýtal, či sa necíti, akoby sa prvý ocitol na Marse. „Zatiaľ mierim domov na svoju univerzitu v Michigane. Tak ďaleko som ešte nerozmýšľal. Ale som rád, že sa presadil môj talent a súťaživosť.“
Na plaveckú budúcnosť majú s trénerom Bobom Bowmanom mierne odlišný názor: „Typologicky Michaelovi viac sedia dlhšie trate, šprint si vyžaduje iné tréningové metódy,“ myslí si kouč. Plavec by sa radšej sústredil na šprinty.
Emócie si Phelps v hlave stále triedil: „Po poslednej štafete som si najprv v objatí matky i sestry pol minúty poplakal. Nemusel som nič formulovať. Teraz vravím, že nezáleží, o čo v živote ide, dôležité je snívať najodvážnejšie sny.“
Už samotné vyrovnanie Spitzovho rekordu mu od výrobcu plaviek Speedo vynieslo prémiu milión dolárov. Odborníci očakávajú, že Phelps svoje meno marketingovo zhodnotí. Kouč mi vždy pripomínal, že každá odpracovaná tréningová jednotka je ako vklad do banky, čo sa raz musí zúročiť.“
Phelps si odloží na pamiatku čiapku, okuliare aj kopec fotografií. „Nezabudnem na náš skvelý tím v Pekingu, ako sme sa celé hodiny pri stole smiali. Bez prestania. Je úžasné, že mi na pamiatku ostalo aj toľko medailí. Ale vravím, každý rekord sa dá prekonať. Treba si ho len vysnívať.“
Phelpsove víťazstvá v Pekingu
10. augusta: 400 m polohové preteky: 4:03,84 – sv. rekord
11. augusta: 4 x 100 m voľný spôsob: (Phelps, Weber-Gale, Jones, Lezak) 3:08,24 – sv. rekord
12. augusta: 200 m voľný spôsob: 1:42,96 – sv. rekord
13. augusta: 200 m motýlik: 1:52,03 – sv. rekord
13. augusta: 4 x 200 m voľný sp.: (Phelps, Lochte, Berens, Vanderkaay) 6:58,56 – sv. rekord
15. augusta: 200 m poloh. preteky: 1:54,23 – sv. rekord
16. augusta: 100 m motýlik: 50,58 - olympijský rekord
17. augusta: 4 x 100 poloh. preteky (Peirsol, Hansen, Phelps, Lezak) 3:29,34 – sv. rekord
Na titul mu siahal Srb
Siedme víťazstvo Michael Phelps nezískal iba vďaka skvelým výkonom. Mal aj šťastie.
Takmer každý vo Vodnej kocke si myslel, že 100 m motýlik vyhral Srb Milorad Čavič. Celý čas plával tesne pred Michaelom Phelpsom a jeho fanúšikovia sa začali obávať, že Američanov sen o ôsmich zlatých medailách zostane nenaplnený.
Jeden z tajných favoritov motýľkarskej stovky viedol od prvých metrov a Phelps zaostával. Srb sa obracal prvý s časom 23,42, Američan bol až siedmy so stratou 62 stotín. Náskok si Čavič udržiaval až do posledných centimetrov. Pokazil však záver.
Pohľad na svetelnú tabuľu zrušil všetky nádeje neprajníkov amerického plavca. Tá ukázala, že prvý je Phelps, s časom 50,58 predstihol o jedinú stotinu Čaviča. Odborníci na televíznu analýzu športových výkonov vypočítali, že Srba delilo od zlata iba štyri a pol milimetra. Posledné centimetre už iba splýval bez pohybu končatín, zatiaľ čo Američan ešte zvládol jeden záber rukou. To rozhodlo. Phelps sa tesne dostal pred Čaviča a o jednu stotinu skôr dohmatol.
„Skutočne som si myslel, že som prehral,“ hovoril po pretekoch Phelps.
Srbi protestovali. Chceli, aby rozhodcovia udelili dve zlaté medaily. „Podali sme oficiálny protest. Ide o prvé miesto, veľmi dôležité,“ potvrdil Branislav Jevtič zo srbskej výpravy. Napokon neuspeli, výsledky sa nemenili. „Vypočuli sme si protest Srbov, ale po zhliadnutí videa sme dospeli k jasnému verdiktu – Phelps finišoval pred Čavičom. Američan šiel priamo za dohmatom, Srb pomaly doplával k stene,“ vysvetľoval hlavný rozhodca Ben Ekumbo. Phelpsovo zlato nebolo ani na chvíľu ohrozené, otázkou bolo, či Srbovi nechajú druhé miesto, alebo udelia dve zlaté medaily.
Smutný Čavič priznal, že víťazstvom si bol istý. „Som z toho zničený, pozrel som si záznam a podľa mňa ťažko hovoriť o jednoznačnom víťazovi. Keď sa ľudia o niekoľko rokov budú zaoberať týmito pretekmi, možno si povedia, že som vyhral aj ja,“ hľadal slová 24-ročný plavec.
Šéf srbskej výpravy Branislav Jevtič rešpektuje verdikt rozhodcov, no podľa neho mal byť víťazom Milorad Čivič. „Nech si každý urobí vlastný názor na to všetko,“ nechcel sa k prípadu viac vyjadrovať.
Jozef Kotris
Autor: Peking
