BRATISLAVA. Kým tento rok potravinová kríza priniesla názor, že investície do biopalív majú popri pozitívach aj nepríjemnú stránku, aktuálne analýzy naznačujú, že šlo až o tragický omyl.
Utajená štúdia Svetovej banky tvrdí, že biopalivá sa podieľali na raste cien potravín až 75 percentami. Ešte v prvej polovici tohto roka odborníci z Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a americký prezident George W. Bush tvrdili, že za vysokými cenami potravín je najmä lepšia ekonomická situácia obyvateľov Číny a Indie, ktorá im umožňuje kupovať viac poľnohospodárskych plodín. Ich cena preto na svetových trhoch stúpa.
Proti Bushovi a ekológom
Na svete je však už niekoľko vážne braných štúdií, ktoré tieto teórie vyvracajú a z rastúcich cien a rizika hladomoru v chudobných krajinách obviňujú biopalivá. Asi najväčším bodnutím do chrbta musí byť pre Busha, ale aj ekológov práve dôverná štúdia Svetovej banky. Dokončená bola v apríli a jej kópia sa dostala minulý mesiac do redakcie britského denníka Guardian. Zdroje denníka tvrdia, že Svetová banka štúdiu nikdy nezverejnila, pretože by strápnila prezidenta Busha.
Tvrdí totiž, že „rast príjmov obyvateľov rozvojových krajín neviedol k zvýšenej konzumácii obilia a nebol hlavným dôvodom zodpovedným za vysoký rast cien (obilia)“. Vinníkom majú byť biopalivá.
Bushova administratíva začala svoju probiopalivovú politiku v roku 2005. Jej súčasťou je drahý výskum bioetanolu. Ten sa má postupne stať náhradou za terajšie štandardné fosilné pohonné hmoty, akými sú ropa a benzín. Ich cena na trhu stúpa a od ich zahraničných dodávok začína byť Amerika závislá.
Domáci farmári a poľnohospodárske koncerny teda dostávajú vládne dotácie na pestovanie obilia na výrobu bioetalonu a nie pre potravinársky priemysel. Plodiny sa teda nemenia na chrumkavé chlebíky a kukuričné lupienky, ale na pohonné látky.
Dôvodov na výrobu bioetanolu je niekoľko. Jeho cena je zatiaľ nižšia než cena ropy a benzínu. Nové technológie potrebné na spracovanie biomasy vytvárajú nové pracovné miesta. Ak sa jeho produkcia sústredí napríklad na území Spojených štátov amerických, krajina nebude závislá od dovozu ropy z diplomaticky problémových krajín, akými je Rusko a ďalšie krajiny kartelu OPEC.
Amerika však vysvetľuje záujem o biomasu skôr zlepšením svojho imidžu najväčšieho svetového znečisťovateľa ovzdušia. Bioetanol má slúžiť ako súčasť boja proti klimatickým zmenám, ktoré majú mať na svedomí najmä emisie CO2 z motorových vozidiel a tovární.
Nebezpečný záchranca
To, že bioetanol je pre prírodu bezpečnejší, spochybňuje ďalšia štúdia. Tentoraz ju vypracovala OECD. Okrem zvyšovania cien obilia štúdia spomína, že používanie biomasy, ako navrhujú niektoré krajiny, by znížilo emisie CO2 v ovzduší do roku 2015 maximálne o 0,8 percenta.
Celková bezpečnosť etanolu je takisto sporná. Pri spaľovaní totiž produkuje napríklad formaldehyd a rôzne rakovinotvorné látky. Zlou správou je tiež to, že rovnaké množstvo etanolu vyrobí o 30 percent energie menej než benzín či ropa. OECD spomína aj problém tretieho sveta. „Zvýšená spotreba biopalív v Európe bude mať zničujúci vplyv na najchudobnejšie krajiny. Zničí ich spoločenstvá, prírodu a zvýši ceny potravín,“ píše sa v správe. Bývalý hlavný poradca OSN pre potravinovú problematiku Jean Ziegler ešte v októbri vyzval na zákaz výroby biopalív a pre ich vplyv na rast cien potravín v chudobných krajinách ich označil za „zločin proti ľudskosti“.
Nepočúvajú
Európe a USA sa zatiaľ darí všetky štúdie a vyhlásenia kritikov ignorovať. Eurokomisár pre životné prostredie Stavros Dimas Európu varoval, že únia podcenila vplyv biopalív na environmentálne a sociálne problémy. Napriek tomu sa krajiny EÚ v januári dohodli znížiť emisie CO2 do roku 2020 o 20 percent aj za pomoci biomasy.
Odchádzajúci americký prezident sa chystá riešiť vyvstávajúci problém hladomoru v chudobných krajinách peniazmi. „Čo sa týka situácie cien potravín..., minulý rok sme boli v potravinovej pomoci veľmi šľachetní a šľachetní budeme aj tento rok,“ povedal Bush v apríli novinárom.
O biopalivách:
Svetová banka: Biopalivá sa na raste cien potravín podieľali 75 percentami.
OECD: Biopalivá nemajú takmer žiaden vplyv na zlepšenie životného prostredia.
Gallagherova správa: Väčšina typov biopalív nezlepší klimatické zmeny. Tretiemu svetu sťažia život.
britská Kráľovská spoločnosť: Množstvo znečistenia prostredia biopalivom v porovnaní s ropou alebo s benzínom sa líši od plodín a od spôsobu, akým a kde boli vypestované a spracované. Celý proces od hnojenia až po žatvu musí byť preskúmaný podrobnejšie.
