Rádioaktívni (15.) - Všetko je inak

„My sme ale blbci!" Gyra položí noviny rezignovane na laboratórny stôl. Daxa ho ale nenechá len tak odísť: „Ja by som hovoril v jednotnom čísle. Kto sem prišiel so supertajnou zásielkou od spolužiaka?" „No a nebola supertajná?" (...)

Pôvodný interaktívny román na pokračovanie.
Všetky jeho diely nájdete na www.sme.sk/radioaktivni/.

Autor: Gustáv Murín

„Už si to čítal?"

Gyra sa na túto otázku zastaví medzi dverami laboratória a váhavo nahliadne do novín, čo Daxa pohodil na laboratórny stôl. Ale hneď sa zaprie.

„Nie, ja blvár nečítam!"

Ale Daxa sa zdvihne a podá miestny najčítanejší bulvár Gyrovi do rúk:

„Myslím, že dnes sa oplatí urobiť výnimku..."

Gyra pozrie s nedôverou na zaškrtnutú krátku správičku:

Okresný súd, ktorému prislúcha prípad zastreleného T. S., riaditeľa Výskumného ústavu atómovej energetiky pri elektrárni Jarovské Kostolnice uvalil včera večer vyšetrovaciu väzbu na 27-ročnú Moniku Z., ktorá je obvinená z objednania vraždy svojho bývalého milenca. Cieľom mali byť jeho peniaze, získané za nejasných okolností, a rodinný dom, v ktorom s ním žila po jeho predchádzajúcom rozvode. Manželka zavraždeného T. S. sa k nečakanému vývoju vyšetrovania odmietla vyjadriť.

„My sme ale blbci!" Gyra položí noviny rezignovane na laboratórny stôl.

Daxa ho ale nenechá len tak odísť: „Ja by som hovoril v jednotnom čísle. Kto sem prišiel so supertajnou zásielkou od spolužiaka?"

„No a nebola supertajná?"

Daxa sa zamyslí: „Prinajlepšom by som súhlasil s týmto odkazom ľudstvu - dopadli sme ako blbci."

Gyra ešte chvíľu röntgentuje zdiaľky malú správičku a potom sa predsa len vzchopí: „No čo už... ale máme aspoň malú útechu. Vo vede je predsa aj negatívny výsledok výsledkom. Dokonca tie negatívne prinášajú často viac poznania, než keď objavíme, čo sme už vopred naplánovali objaviť."

Daxa vyvráti oči do plafóna a pokrúti hlavou: „Vďaka, ty vždy potešíš..."

„Pán doktor, do týždňa, do dvoch, by tu mali byť úúúžasné materiály, už som poslal žiadanky!"

Daxa sa zarazí v behu chodbami Ústavu a v úúúžase zastane pred knihovníkom, ktorý sa nečakane zjavil na najbližšej zákrute.

„Aké žiadanky?"

„No z Ruska, našiel som tam skvelý kontakt na univerzitnú knižnicu v Moskve. Kľúčové slová sú..." starý pán na chvíľu dramaticky stíši hlas, „vraždy pomocou rádioaktivity."

Ale Daxa len nechápavo zažmurká, tak knihovník rýchlo dodá.

„Nepočuli ste o tom Litvinenkovi? Do Londýna utečený špión KGB. Odrovnali ho koncom roku 2006 rádioaktívnym polóniom namiešaným do čaju. Bolo to v každej televízii!"

Daxa zavrtí rezolútne hlavou: „Televíziu nemám, televízne správy nesledujem."

Starý pán zmierlivo mávne rukou: „To je nič, ten ešte umieral ako fešák. Síce mu zliezli všetky vlasy, ale na fotkách vyzeral celkom dobre. Ale zaujímavejší je ten prípad novinára týždenníka Novaja Gazeta. Nejaký Ščekočichin, alebo tak nejako, bol aj poslanec. Tak toho v roku 2003 otrávili tekutinou obsahujúcou vysokorádioaktívny kobalt. Zomieral desať dní a za tú dobu mu odpadla všetka koža z tela. Viete si to predstaviť, pán doktor, každý dotyk priamo na živé mäso? Oni ho nezabili, umučili ho a ani na neho nesiahli. Už som rozhodil siete, za pár týždňov vám dodám podrobnosti. Viete, my knihovníci máme kontakty po celom svete..."

Daxa sa usmeje: „Ďakujem vám, ale už to nebude potrebné. Toto nie je naša parketa...."

Knihovník sa ale nevzdáva: „No tak dobre, ale keď už som tie žiadanky poslal... Viete, atentáty pomocou rádioaktívnych látok sú totiž takmer dokonalé, lebo tieto vražedné nástroje sa rýchlo rozkladajú a nedajú sa dodatočne nájsť. Táliom skúsili zabiť aj iného utečeného agenta, tuším Cholokov sa volal, ale ten prežil. Ale zasa francúzska tajná služba..."

Daxa ho rezolútne preruší: „Naozaj nie, už nebudeme potrebovať nič o rádioaktivite. Skončili sme s tým. Vďaka za snahu..."

Knihovník len vzdychne: „Škoda, bola to zaujímavá práca..."

Daxa mu podá ruku a než by niečo dodal, radšej rýchlo odkráča. A knihovník sa pomaly, neochotne vráti do svojej kukane, doprostred kníh a spisov, o ktoré už zasa nikto dlho nezavadí...

„Chlapi, čo vy s tými babami robíte? Pred mesiacom vám ušla laborantka, ale aspoň ostala na Ústave. Lenže táto ašpirantka chce odísť úplne a prehovoriť sa nedá. Čo sa to tam u vás deje?!"

Sivovlasý riaditeľ sa pokúsi aj rozčúliť, ale po malom zaváhaní si radšej chlipne už z nespočítateľnej kávy, čo si dal v ten deň.

Chlapi, Daxa s Gyrom, na seba prekvapene pozrú, ale mlčia.

Sú veci, ktoré sa nedajú vysvetliť ani vlastnému riaditeľovi. Zvlášť, keď im ani sami nerozumieme.

„A na záver najčerstvejšia správa tlačových agentúr. Hlavné mesto dnes zažilo ďalšiu, pravdepodobne mafiánsku vraždu za bieleho dňa. Priamo v centre mesta pred denným barom Fontána spustili neznámi útočníci paľbu na..."

Na túto bodku za rozhlasovými správami sa Matej Daxa, mladý vedecký pracovník Ústavu experimentálnej biológie, len usmeje a nahlas prehodí k staršiemu kolegovi:

„Na takýchto správach je potešujúca len tá istota, že nás vedcov, sa takéto prípady netýkajú, čo?"

Daxa pozrie od počítača ku kolegovi, ktorý stojí pri malej centrifúge. Gyra neodpovedá, pozerá neveriaco do protokolov, čo tu zanechala Tánička. Daxa jej zo zotrvačnosti nechal urobiť jeden z celosvetovo platných laboratórnych testov, čo sa naučil u Rakúšanov. A na exotickej tráve menom Tradescantia pri pôdnych vzorkách s najvyššími dávkami žiarenia sa odrazu ukazujú pozoruhodné, naozaj už nečakané výsledky. K tomu je Táničkinou rukou dopísané: „Sorry, ale na vraždiacu milenku toho riaditeľa už neverím. Tuším, že ide o vyššiu hru, ale radšej nechcem vedieť koho a prečo. Išli už aj po mne. Vzdávam to, ale držím palce..."

Gyra protokoly bez slova zavrie.

KONIEC

Ďakujem verným čitateľom tohto príbehu ako aj takmer 300 diskutujúcim.

A dovi čoskoro pri nových textoch na internete!

Gustáv Murín