BRATISLAVA. Britská libra už dávno nie je pre našinca to, čo bývala. Najmä, ak si spočíta, koľko by v Anglicku zarobil pred pár rokmi a koľko teraz. Práve to mohlo spôsobiť, že pätina Slovákov z Británie odišla.
„Libra sa oproti korune oslabila takmer o 40 percent, kým euro o štvrtinu,“ vysvetľuje vedecký tajomník Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna, prečo už Anglicko nemusí byť ideálnym miestom, kde zarobiť napríklad na vlastný byt.
Masový návrat ešte nehrozí
Dokopy podľa výberového zisťovania z Anglicka odišlo zhruba 6 z 30tisíc ľudí. Prelomom je, že ide o prvý pokles od čias, čo nám Británia otvorila pracovný trh.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny má iné štatistiky, hovorí, že na konci minulého roka pracovalo v Anglicku takmer 80tisíc ľudí zo Slovenska. Ich skúsenosť sa s tým, čo namerali štatistici, zhoduje v tendencii Slovákov z Británie odchádzať. „Vieme, že sa viacerí rozhodli pre návrat, nemožno však ešte hovoriť o masovom trende,“ vysvetľuje Peter Zeman z ústredia. Príčinu odchodu vidí v zhoršujúcej sa situácii na miestnych trhoch práce v zahraničí, ktoré spôsobila aj úverová kríza.
O masívnom sťahovaní zatiaľ nemožno hovoriť ani podľa Bahnu. Ťažko tiež povedať, či sa títo ľudia vrátili domov, alebo len odišli pracovať tam, kde sa platí eurom. Za druhú možnosť hovorí to, že podľa prieskumu celkovo cestujeme za prácou stále viac. Rovnako je však možné, že prírastky napríklad v Rakúsku nemusia mať na svedomí britskí odídenci – tí sa pokojne môžu vracať aj domov. Uplatnenie nemajú isté.
Problémy s prácou
Kto ostal pracovať doma, má oproti navrátilcom výhodu v získanej praxi. Len málokomu sa totiž pošťastí uplatniť v zahraničí v takom odbore, ktorý aj vyštudoval.
„V lepšej pozícii je pracovník zo Slovenska,“ hovorí Jana Zedníková z agentúry Trenkwalder. Vysvetľuje, že do neho už medzitým firma môže investovať množstvo prostriedkov, aby sa vzdelával a rozvíjal to, čo si priniesol zo školy. „Naopak, ten, ktorý sa po dvoch rokoch vrátil a v zahraničí vykonával nekvalifikovanú prácu, stratí všetky svoje kvalifikačné predpoklady, ktoré by mohli jeho pozíciu na pohovore zlepšiť,“ dodáva.
Veľa však podľa Dariny Mokráňovej z náborovej firmy Index Nosluš závisí aj od konkrétnej pracovnej pozície. Ten, kto sa vráti z Anglicka, má väčšie šance zamestnať sa tam, kde treba dokázať, že sa človek vie pretĺkať životom. „Platiť to môže aj pre riadiace pozície, aj keď skúsenosti sú výhodou,“ hovorí.
Výhodou navrátilcov môže byť aj angličtina, čo je podľa Bahnu často preceňované. „Niekedy pracujú v kolektíve iných cudzincov alebo aj priamo Čechov či Slovákov,“ hovorí. Bahna tiež tvrdí, že na rozdiel od situácie spred desiatich rokov, keď akákoľvek skúsenosť s prácou v zahraničí bola devízou, dnes sa pri náboroch rozlišuje, o akú prácu išlo. „Nie je to isté pracovať na farme v Anglicku zbierať jahody alebo pracovať v nejakej firme.“
