ky deblkanoistov i kajakárok preložili nadnes.
Vodácka rodina sa kamaráti s vodou takmer ako plavecká. Kropia sa ňou už na štarte na potykanie, do cieľa zavše prídu vykúpaní po eskimákovi dolu hlavou. Smejú sa, že nie sú rozmaznaní tenisti, čo pre pár kvapiek prerušujú svoje zápasy.
Včera v Pekingu sa nenašiel jediný, čo by si spomínal na odklad pretekov pre dážď. Ak, tak iba pre silný vietor, ktorý zvykne rozhojdať bránky a rozhodcovia strácajú možnosť objektívne posúdiť, či tyčku ťukol pretekár, alebo poryv vetra. Na uzavretom okruhu v Šun-ji včera nefúkalo, organizátorov vydesil jediný úder hromu. Presnejšie jeho ozvena televíznych záujmov. Blesk trafil dôležitú stanicu na šírenie televízneho signálu.
Deblkanoistom ostáva v platnosti semifinálová jazda, ženy sa budú dnes rozcvičovať úplne odznovu.
Uzimená Kaliská
Elena Kaliská, ktorá mala vyštartovať na základe najrýchlejšieho kvalifikačného času za obhajobou aténskeho zlata ako posledná, po deväťdesiatminútovom čakaní na oficiálne zrušenie pretekov chodila v hangári pre lode zababušená v teplákovej i šušťákovej bunde. Po dažďovom lejaku sa zozimilo, hoci dva roky si tréning časovala na tropickú horúčavu, prípadne smog.
„Rozhodcovský verdikt som sa dozvedela v prítomnosti českej kamarátky Štepy Hilgertovej z vysielačky jej trénera. Ani ona, hoci toho odjazdila viac než ja, si na niečo podobné nepamätá. Počasiu nerozkáže nik. Smola, že blesk trafil dôležité technické zariadenie. Neostáva nám nič iné, len si udržať koncentráciu na ďalší deň. Nie, tréning na suchu si nedám, budem odpočívať, večer si zasa pozriem nejaký film. Aby som dodržala rituál. Na raňajky ako vždy banány, ovocný džús a káva.“
Špeciálom by aj tak neletela
Rodáčka zo Zvolena vyslovila ľútosť, že včera nemohla urobiť naživo radosť prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, ktorý bol v hľadisku opäť napätým divákom. O jeho ponuke využiť expresnú prepravu špeciálom hneď po pretekoch v prípade svojho triumfu vedela, no vopred bola rozhodnutá nevyužiť ju. „Aj keby preteky prebehli podľa pôvodného programu, máme vždy dosť starostí s balením materiálu.“
Jej tréner Peter Mráz ako vždy prežíval osud zverenky emotívnejšie: „Do šľaka, potešil som sa, že je konečne chladnejšie. Dážď nám vôbec neprekáža, je lepší ako prudké slnko a najmä sparno. Pred pár dňami som si pri vode zabudol starý dáždnik. Na druhý deň som jeho mohutnú konštrukciu proti každému vetru našiel na tom istom mieste. Akoby dakto zhora chcel dať najavo, že ho ešte v Pekingu budem potrebovať. Za tridsaťročnú vodácku kariéru som také niečo nezažil. Trpím, predštartový stav znášam ťažšie ako Elena. Musel som si dať tabletku na spanie.“
Tréner nebol nespokojný, len trochu nešťastný
Okrem úplne nového problému s nepredvídaným naťahovaním stopercentnej koncentrácie mátali našu vodácku výpravu aj praktické dôsledky organizačného charakteru. Všetci majú letenky na dnešnú štrnástu hodinu.
„Možno v Pekingu ostaneme trčať aj tri-štyri dni,“ dodal P. Mráz.
V jeho prípade to znamenalo, že musel esemeskou zrušiť dovolenku s manželkou a vnučkou v Grécku. Nestihne odletieť ani tam.
Otec a tréner Peter Hochschorner napriek dvojsekundovej penalizácii po jednom dotyku bránky a polsekundovej strate na nemeckú loď Michel - Piersig nebol nespokojný. „Ten ťuk bol trochu ľahkovážny, ale inak išli veľmi slušne. V Sydney pred ôsmimi rokmi mala naša loď po prvom kole stratu tri a pol sekundy a nakoniec bolo zlato.“
Hochšík senior tiež priznal, že má vrásky z oneskoreného odletu.
„V hľadisku bolo veľa našich priateľov, čo nás prišli povzbudiť súkromne ako turisti. Rovnako moja dcéra Eva s manželom aj so sedemmesačnou vnučkou. Všetci budú už vo vzduchu, kým odštartuje finálovú jazdu loď, pre ktorú do ďalekej Číny doleteli.“
Ten ťuk bol trochu ľahkovážny, ale inak išli veľmi slušne. V Sydney pred ôsmimi rokmi mala naša loď po prvom kole stratu tri a pol sekundy a nakoniec bolo zlato.
Peter Hochschorner, tréner
