Zeler je zelenina, ktorú si zvykneme obľúbiť až v dospelosti. V detskom veku ju tolerujeme maximálne tak v polievke, surovú však v žiadnom prípade. Bude to pre jej výraznú vôňu a chuť. Neskôr sa však surový zeler vo waldorfskom šaláte stane hviezdou a stonkový zeler v talianskej zeleninovej polievke minestrone neodolateľným.Názov zeleru v latinčine bol graveolens, kde gravis znamenalo ťažký a ollens zápach, vôňa. Vedci predpokladajú, že zeler má korene v Stredomorí. Jeho divokých príbuzných našli na severe Afriky v Egypte a Alžírsku, ale aj v Taliansku a Grécku. No sú to len dohady, pretože sa vyskytli aj v Číne, na Novom Zélande, Kaukaze, Britských ostrovoch či v Kalifornii.

Faktom však je, že v Egypte boli v starých hrobkách objavené vence zo zelerovej vňate. Tú používali aj Gréci na pletenie vencov a dekoráciu víťazov nemejských hier, rovnako, ako sa to robilo na olympijských hrách, no tam sa dávali na hlavu vavrínové vence. Nemejské hry sa konali každé dva roky od roku 573 v malom meste Nemea na juhu Peloponézu. Rimania zeler spájali skôr s varením. Občas ho používali aj pri rituáloch, napríklad na privodenie smoly na človeka. V čase 850 rokov pred naším letopočtom sa zeler pestoval na liečenie chorôb ako prechladnutie, chrípka, pri zadržiavaní vody v tele, zlom zažívaní, artritíde, pri problémoch pečene a sleziny. Taliani sa od 17. storočia pričinili, že zeler rokmi šľachtenia stratil svoju horkosť a vypestovali aj sortu s dlhými stonkami, ktorú už dobre poznáme aj u nás.

Pestovanie

Zeler patrí medzi "mrkvovité" spolu s petržlenom, paštrnákom a mrkvou. Stal sa našou základnou koreňovou zeleninou, či už je to dužina buľvy, alebo odroda pestovaná na stonky na priamu konzumáciu. Jeho vňať dorastá do výšky 30 - 40 cm a dozrieva v lete, v závislosti od odrody aj na jeseň, ten sa používa na uskladnenie. Zeler oproti ostatnej koreňovej zelenine sa nevysieva do pôdy, lebo nemá rád chlad a mráz, preto sa musia z neho predpestovať planty. Vysieva sa 75 dní pred výsadbou a tá býva po posledných mrazoch, teda po 15. máji. Vtedy má zeler asi 7-10 cm vňaťku. Má rád bohaté a vlhké pôdy s polotieňom.

Využitie

Zelerová buľva sa nastrúhaná hodí do šalátov, polievok, pod mäso, sparený aj ako príloha k jedlám. Stonkový zeler je výborný surový s rôznymi dipmi, do šalátov i na varenie, do polievok a plniek. Zeler je bohatým zdrojom vitamínu C. Ten, ako vieme, podporuje imunitný systém. Veľa výskumných štúdií preukázalo, že zeler má schopnosť zastaviť príznaky chrípky. No výskumy tiež dokázali, že ľudia, ktorí konzumujú ovocie a zeleninu bohatú na vitamín C, majú zdravé srdce. Ďalej sa v zelere nachádza draslík a sodík, ktoré regulujú vylučovanie vody z tela. Stimulujú tvorbu moču, regulujú rovnováhu tekutín v tele a tým sa podieľajú aj na vyplavovaní škodlivín z tela. Zeler tiež znižuje zlý tlak a cholesterol v krvi a pôsobí preventívne proti rakovine.