FOTO

FOTO

Súčasťou DVD je aj fotogaléria slávnych fotografií Ladislava Bielika z augusta 1968.Socializmus s ľudskou tvárou narazil na odpor. Prišlo ťažké ráno a Československú republiku začali okupovať vojská piatich štátov. Slobodné vysielanie rozširuje výzvy na zachovanie pokoja. "Je predsa nezmyselné, aby sa tento štát, tento malý štát, postavil proti piatim armádam, a takým silným a vyzbrojeným, ako sú tie, ktoré nepozvané prišli do našej vlasti," znie v éteri. Heslom dňa je pasívna rezistencia: "Nic nedělat, nic neumět, nic nevědet." Okupácia priniesla prvé obete, ale aj chaos. Pred obchodmi sa množia rady na potraviny. "Nakupujte s rozvahou potraviny na svoju osobnú potrebu," vyzývajú komentátori. Výnimočné filmy zachytili atmosféru výnimočných dní, počas ktorých sa verilo, že hlas ľudu je jednotný a že sa nájde "čestné a dôstojné" východisko zo situácie. "Jsou nás milióny". Prvý z neformálneho triptychu, ktorý sa dostal do výberu, je Čas ktorý žijeme. Zachytáva celkovú náladu v spoločnosti na začiatku roku 1968. "Bol to čas otázok. Prečo je ekonomika zaostalá, prečo je toľko chýb v politike, prečo sa diali krivdy roľníkom, prečo toľko nespravodlivo odsúdených ľudí, prečo je medzi Čechmi a Slovákmi toľko nedorozumení," komentuje dobový dokument Rudolf Urc, ktorý bol v tom čase dramaturgom dokumentárneho filmu na Kolibe. Film Čierne dni zachytáva týždeň po 21. auguste, keď našu krajinu prepadli spojenecké vojská Varšavskej zmluvy, až do 28. augusta, keď vrcholil zjazd komunistov v bratislavskom Parku kultúry. Môžeme si na ňom vychutnať aj drobnosti, keď sa v ústach politika, čítajúceho prejav zjavne pripravený niekým iným, stal z danajského daru "dunajský". Film Tryzna zaznamenáva rozlúčku s Janom Palachom, ktorý sa na protest proti okupácii upálil. Odvtedy Česi ani Slováci nezažili podobnú celonárodnú panychídu. "Všetky tri filmy vznikli spontánne, ako prirodzená potreba slovenských dokumentaristov vyjadriť sa k okamihom, ktoré prinášal ten dramatický čas. Ohlas na ne bol mimoriadny," spomína Urc. "Ľudia sa postojačky tiesnili v zle vetranom kine vedľa plne obsadených sedadiel a niekoľkí ho videli dokonca niekoľkokrát. Chceli sa presvedčiť, že sa to skutočne odohralo tak, ako to sami videli, alebo sa trochu báli, že to vidia naposledy," napísala Agneša Kalinová o prijatí filmu Čierne dni v článku Slovenský film všedných a čiernych dní v Listoch č. 5 z roku 1968. Obavy ľudí neboli neopodstatnené, v kinách tieto filmy bežali len niekoľko týždňov, Tryzna na Slovensku dokonca len niekoľko dní. "Čierne dni sa premietali v dvoch verziách - ako týždenník a súčasne ako distribučný krátky film. Tlak na jeho stiahnutie z programu bol aj v tomto prípade až enormný," hovorí Urc. Príkazy na stiahnutie filmov z kín však prichádzali bez oficiálneho nariadenia, spravidla z ústredného výboru strany alebo z ministerstva kultúry. "Jediný známy materiál je zo začiatku roku 1970, keď vydali uznesenie predsedníctva ÚV KSS o úlohách pre vedenie Slovenského filmu. Hovorilo sa v ňom o pätnástich slovenských dokumentárnych filmoch, na ktoré bol vydaný zákaz premietania." Téma okupácie sa našťastie prinajmenšom nestala ani témou "prehodnocovacích" filmov, august 1968 zostal skôr tabu. "Slúži ku cti autorov filmov, že ani jeden z nich sa neprepožičal na to, aby nakrútil nejaký paškvil popierajúci ich pôvodný pohľad na tie udalosti. Mám pocit, že ani normalizátorské vedenie Slovenského filmu sa do nejakých podobných projektov nechcelo púšťať," hovorí Urc. Urc zdôrazňuje, že tieto filmy znamenali vyvrcholenie úsilia slovenských dokumentaristov šesťdesiatych rokov. Bola to podľa neho aj ukážka obdivuhodného profesionálneho majstrovstva režisérov, kameramanov, strihačov. "Pre nasledujúce generácie zachovali jedinečné audiovizuálne svedectvo o jednej z najdramatickejších etáp moderných československých dejín." Zuzana Uličianska © sme