O násilí v rodine sa veľa hovorí. Zvykli si už ženy, ktoré sa s ním stretli, že sa môžu obrátiť na vaše centrum?
"Občianske združenie Pro Familia bolo prvou organizáciou, ktorá na Slovensku v roku 1998 začala poskytovať špecializovanú odbornú pomoc ženám zažívajúcim násilie v párovom vzťahu. Najprv len ambulantne v poradni, a od roku 2001 aj bezprostrednejšou formou v špecializovanom zariadení v ženskom dome. Dopyt po službách, ktoré poskytujeme, dlhodobo presahuje
personálne kapacity našej organizácie, najmä pokiaľ ide o ambulantne a telefonicky poskytované služby. V ženskom dome práve toho času máme voľnú kapacitu."
S ktorými formami násilia v rodine sa stretávate najčastejšie?
"Stretávame sa so všetkými formami násilia, fyzickým, psychickým, sexualizovaným, sociálnym, ekonomickým aj so sekundárnym inštitucionálnym zo strany pracovníkov a pracovníčok inštitúcií, ktoré by mali ženy, obete a ich deti chrániť."
Veľa násilníkov má ale na pracovisku dobrú povesť...
"Tu rovnako ako v prípade obete platí, že väčšinou muži, ktorí páchajú násilie na svojich partnerkách a deťoch, sú z psychopatologického hľadiska normálni. Keby to tak nebolo, len ťažko by násilnícki muži mohli vykonávať profesie a zastávať pozície a funkcie, ktoré vykonávajú. Muži nepáchajú násilie preto, že sú chorí alebo závislí, ale preto, že môžu."
Má násilník nejaké charakteristické vlastnosti, ktoré by ho mohli odhaliť?
"Výskumy uskutočnené v zahraničí zistili niektoré spoločné charakteristiky násilníckych mužov, týrajúcich svoje partnerky a deti. Takýto muž má nízku sebaúctu a sebadôveru, verí všetkým mýtom týkajúcim sa násilia, verí v nadradenosť mužov a má stereotypný obraz mužskej roly v rodine. Za svoje činy obviňuje iných, najmä svoje obete. Prejavuje dve stránky osobnosti, verejnú a domácu. Bitie, týranie partnerky a prípadne alkohol vysvetľuje ako spôsoby na zvládanie stresových situácií. Fyzické, psychické, sexualizované, ekonomické násilie používa na presadenie svojich požiadaviek, cieľov a na dosiahnutie uspokojenia svojich potrieb. Bagatelizuje a popiera svoje násilnícke správanie i jeho negatívne dôsledky na obete, odmieta pomenovať svoje správanie ako násilie a týranie. Používa pojmy ako hádka, manželské nezhody, problém, ťažkosti v komunikácii, konflikt a podobne."
Čo musí urobiť žena, aby sa vymanila spod nadvlády tyrana? Stretávate sa s tým, že vám domáce násilie nahlásia susedia alebo známi rodiny?
"Prvým krokom je, aby o tom, čo prežívajú, povedali nejakej osobe, ktorej dôverujú a ktorá im pomôže pri uskutočnení ďalších krokov na ceste von, do života bez násilia. Dôležité je, aby si žena uvedomila a aby uverila, že násilie, ktoré prežíva, nie je jej vina, za násilie je zodpovedný výlučne jeho páchateľ."
Ak týral rodinu otec, je predpoklad, že sa to prenesie aj na jeho synov?
"Aj keď v niektorých prípadoch dochádza k transgeneračnému prenosu násilia, zďaleka to neplatí vo všeobecnosti. Podľa zahraničných výskumov sa len asi tretina chlapcov, ktorých otec týral manželku, stane tiež násilníckymi manželmi. V každom prípade, ak sú deti, dievčatá aj chlapci svedkami násilia otca voči matke, má to nepriaznivý vplyv na ich vývin. Dôsledky a ťažkosti bývajú niekedy závažnejšie než u detí, ktoré boli týrané."
Jarmila Horáková ©sme
