1. "Vo svojom okolí som sa pravdupovediac s násilím v rodine ešte nestretol. V profesii záchranára však na nejaké indície svedčiace o násilí na deťoch či ženách občas narazím. Otvorené a hrubé násilie v rodinách končí často zranením, ktoré potom ošetrujeme a následne prevážame aj na chirurgické ošetrenie. Obete sa často snažia vymýšľať si príhodu, pri ktorej sa to stalo, žiaľ, mechanizmus úrazu svedčí o inej príčine, než akú udávajú. Stáva sa tiež, že počas praxe sme svedkami psychického aj fyzického násilia, ktoré trvá roky a dosiahne stupeň, keď obeť "nevládze" a pokúsi sa o samovraždu. Tieto pokusy sú spravidla len demonštratívne a po chirurgickom ošetrení končia obete na psychiatrickom oddelení. Neviem, či je to pre ne nejaká pomoc, ale nádejam sa, že áno."

2. "Samozrejme, že áno. Museli by to však byť jasné fakty, ktoré by nasvedčovali tomu, že ide o domáce násilie. Žiaľ, myslím si, že ženy veľmi veľa vydržia, kým sa rozhodnú nejako sa násiliu vzoprieť."

LÝDIA MAROŠIOVÁ, sociologička, matka dvoch detí, Ružomberok:

1. "Týmto problémom pred niekoľkými rokmi prešla moja príbuzná. Napriek zmierovacím fázam sme všetci vedeli, že pokračovať v tomto manželstve nemá pre ňu význam. Inú priamu skúsenosť s násilím v rodine vo svojom okolí nemám. Zo svojej práce ale viem, že násilie má rôzne podoby, preto si viem predstaviť, že za problémovým dieťaťom, rozplakaným starým človekom môže byť psychické násilie zo strany ich blízkych. Raz sme boli na návšteve u známych, kde sa otec správal k svojmu synovi ako policajt ku zločincovi. Chlapec bol vystrašený, prežívala som s ním jeho poníženie. Samozrejme, že mi napadlo, ako to asi u nich vyzerá, keď sú sami."

2. "Vtedy u známych som sa nezmohla na intervenciu v prospech chlapca. Odhadujem, že by mi ale bolo bližšie spolupracovať s obeťou. Rozhodne by som naliehala, aby sa obrátila na neziskové organizácie na pomoc ženám či deťom v núdzi. Osobne poznám ich prácu, aj krutou realitou preverené postupy na ochranu obetí násilia, ktoré sú v prípade čelenia agresivite nanajvýš potrebné."

EVA SÉROVÁ, account manager, zatiaľ bezdetná, Bratislava:

1."S týmto problémom som sa stretla vo svojom blízkom okolí. Istý čas sme boli svedkami napádania a násilia medzi manželmi v našom susedstve. Svoju rolu hral aj alkohol, pričom agresia sa vystupňovala až do niekoľkých policajných zásahov. Môžem povedať, že je to veľmi negatívny zážitok, v prvom rade pre príbuzných, ktorí žijú v spoločnej domácnosti s agresorom, ale rovnako aj pre okolie, ktoré je proti svojej vôli s takýmito nepríjemnosťami konfrontované. Najviac frustrujúce boli okamihy, keď sme počuli krik, údery a plač v neskorých nočných hodinách. Našťastie sa už situácia vyriešila a v danej domácnosti je všetko v poriadku po absolvovaní protialkoholického liečenia."

2." V skutočnosti sme mali strach my sami zavolať políciu alebo kontaktovať sociálny odbor. Myslím, že v takýchto prípadoch, keď človek nie je priamo účastníkom ,vyčíňania' agresora, ale je len poslucháčom udalostí, asi každý čaká a dúfa, že sa to čo najskôr skončí. Políciu poväčšine volali členovia danej rodiny. " (or)