BRATISLAVA. „Ideme bojovať za osemtisícdeväťsto, ale prosím rešpektujte právne prekážky ktoré budeme musieť prekonať,“ zopakoval včera premiér odborárom to, čo ministerka práce na pondelkovom rokovaní tripartity len naznačovala. Fico priznal, že vláda je nútená bojovať so zákonom, ktorý sama prijala v decembri minulý rok.
Nový výpočet minimálnej mzdy sa mal prvýkrát použiť po pondelkovej nedohode odborov, vlády a zamestnávateľov o minimálnej mzde. Jej výšku by tak mal podľa Ficovou vládou vymysleného zákona určiť jednoduchý výpočet – minimálna mzda sa mala zdvihnúť presne tak, ako rástla priemerná mzda. Dostala by sa tak na 8690 korún (vyše 288 eur), čo je o 590 korún viac ako teraz.
Pôvodná predstava odborárov bolo rovných tristo eur, teda niečo vyše 9tisíc korún. Po tom ako ich návrhy neprešli úplne, sa odborári zmierili aj s vládnymi 8900 korunami (približne 295 eur). Zamestnávatelia protestujú. „Čo je zmyslom sociálneho dialógu, keď ani tie výsledky, čo sa dosiahnu dohodou sociálnych partnerov, nie sú rešpektované,“ pýta sa prezident združenia podnikateľov Slovenska a člen prezídia Republikovej únie zamestnávateľov Ján Oravec. O porušení dohôd hovorí aj Rastislav Machunka z konkurenčnej Asociácie zamestnávateľských zväzov.
Nepohodlný mechanizmus
Mechanizmus – ak nebude dohoda, zvyšuje sa minimálna mzda rovnako ako priemerná – bol pre zamestnávateľské zväzy miernym ústupkom. Tí pôvodne navrhovali zvyšovanie minimálnej mzdy z polovice o výšku inflácie, z polovice podľa rastu priemernej mzdy.
Pri určovaní minimálnej mzdy na ďalší rok je dohodnutý mechanizmus len poslednou možnosťou. Samotný zákon o minimálnej mzde totiž predpokladá, že najlepšie riešenie je dohoda sociálnych partnerov. A až keď tá nenastane, ako sa to stalo tento pondelok, vláda má vydať nariadenie o výške minimálnej mzdy podľa priemernej. No je to práve nový mechanizmus, ktorý bráni dohode zamestnávateľov a odborárov. Ak totiž poznajú vopred zákonom stanovenú úroveň rastu miezd, pri rokovaní sa naň obe strany spoliehajú, čím sa prudko znižuje pravdepodobnosť kompromisov. Odborári totiž chcú takmer vždy viac a zamestnávatelia naopak.
Drahá minimálna mzda
Ak bude zvýšenie minimálnej mzdy neprimerane veľké, môže niektoré podniky, a teda aj ich zamestnancov, poškodiť. Oravec pripomína, že ak by minimálna mzda rástla viac ako priemerná, čo navrhuje vláda a odbory, zvýšil by sa aj podiel minimálnej mzdy na priemernej. A na to podľa neho v súčasnosti nie je ekonomický dôvod. „Na Slovensku rastie priemerná mzda rýchlejšie ako inde, a tým sa aj minimálna mzda približuje ku krajinám únie,“ povedal.
Kým odborári hovoria o vysokom raste produktivity práce, zamestnávatelia radšej prízvukujú, o koľko v nej ešte meškáme za priemerom únie.
„Naše mzdy viacmenej odrážajú úroveň našej produktivity práce, a nebolo by dobré aby predbehli jej rast,“ povedal Oravec.
Prirýchle dvíhanie minimálnej mzdy môže podľa neho ohroziť prácu tých, ktorým by mala vlastne pomôcť – napríklad absolventom či nízkokvalifikovaným pracovníkom.
Zvýšenie minimálnej mzdy sa týka aj ľudí, ktorí zarábajú viac, nielen dvoch percent ľudí, ktorí ju priamo poberajú. Minimálny plat v šiestich platových triedach sa totiž podľa Zákonníka práce vypočítava ako zákonom definovaný násobok minimálnej mzdy. Ak sa teda napríklad zvýši minimálna mzda o 500 korún, spodná hranica pre platy manažérov sa dvihne o tisíc korún.
