die Česká televízia. Kritický príspevok k debate o olympijských hrách v Číne je v súčasnosti ešte aktuálnejší.
BANSKÁ ŠTIAVNICA. Jedna žena mala štyri deti. Pýtalo sa jej jedno dievča, kedy bude mať piate. Odpovedala nikdy, počula som, že každý piaty človek je Číňan a ja Číňana nechcem.
Aj toto povie na kameru známy český sinológ a česká dokumentaristka Lucie Králová to nakrúti. A diváci sa bavia na ďalšej roztomilej absurdnosti filmu Ztracená dovolená. Treba dodať, že takýto „vtip“ rozprával pred tromi rokmi, keď filmový štáb rozbehol pátranie po šiestich mužoch. Čísla so svetovou populáciou a s obyvateľstvom Číny sa zmenili, hoci Čína ešte stále vedie nad Indiou.
Celé filmovanie sa začalo takto – Luciin kamarát Láďa našiel v kontajneri vo Švédsku špinavý kufor. V ňom objavil igelitku s 20 negatívmi. Po vyvolaní to znamenalo 756 fotografií a pre Luciu Královú záhadu: je možné v dnešnej globalizácii nájsť šesť Ázijčanov zo snímok a vrátiť im ich? Čo sa dá zistiť z fotografie, na ktorej leží Ázijčan v obleku na lúke zaliatej púpavami? Je to Japonec, Taiwanec alebo Číňan?
Pri hľadaní sa vynárujú aj ďalšie otázky: čo pre nás znamenajú snímky z dovolenky? Nedokážeme si vrátiť spomienky, keď ich nemáme zaznamenané na papieri? Prečo sa ľudia usmievajú pred sochami a stoja hrdo pod neznámymi vrcholkami kopcov?
Pátranie po neznámych mužoch prinieslo aj veľa sklamania - göteborská polícia je ukážkou byrokracie, na článok v nemeckom denníku o hľadaní neznámych Číňanov reaguje len jeden čitateľ. A detektívi sú nápomocní len na začiatku. Preto si štáb pomáhal aj netradičnými metódami – vešticami či Knihou premien.
Prísne strážení
Celá tá cesta je síce napínavá aj vtipná, ale neistá. V momente, keď sa zdá, že roky pátrania sú bezvýsledné, ozve sa čínska televízia CCTV a ponúkne odvysielanie príspevku o „priateľstve a láske českých mládežníkov“, ktorí hľadajú čínskych pánov.
V bode zlomu pôsobí vysmiata čínska mierová propaganda tak absurdne hlúpo, že divák jej nemusí dať plnú vážnosť. CCTV spracuje reportáž podľa svojej politiky – interpretuje udalosť ako dôkaz priateľstva a zlepšujúcich sa vzťahov medzi Západom a Východom.
A keď českí filmári prídu do Číny, zábery dostanú oficiálny nádych, až sa zdá, že tam len ochutnávali čínsku kuchyňu. „Strážili každý náš pohyb od stola. Bolo ťažké nafilmovať niečo iné ako oficiálne večere,“ spomínala v diskusii po premietaní v Banskej Štiavnici Lucie Králová.
Čaro mužských nôh
Na večeriach viedli oficiálne príhovory nájdení, mimochodom, vysoko postavení Číňania, a dopĺňali ich kultúrne vložky, napríklad spevácke vystúpenie s oslavnou piesňou o Číne. „Každý večer bol s nami iný sprievod a nikdy sme si neboli istí, či niekto z tých cudzích ľudí nerozumie po česky. Veľmi nás obmedzovali,“ spomínala Králová. Zrazu sa z filmu stane na pár minút kulinársky a turistický sprievodca po krajine, kde majú „hotely s viac než piatimi hviezdičkami“, a kde na stene visí Mao, Mao a potom ešte Mao.
Zdalo by sa, že odvážne pátranie po neznámych tvárach z fotografií sa skončilo happy endom. No prechádzka reštauráciou obvešanou hrdinami Čínskej ľudovej republiky a čínski politici recitujúci červené frázy o tom, ako tento príbeh dokazuje dobré vzťahy Číny so západnou Európou, má od happy endu ďaleko. A ak má ešte niekto pochybnosti o tom, ako funguje cenzúra v Číne, nech si pozrie dnes večer film do konca.
CCTV urobila z pátrania šot o láske a priateľstve. Filmárom ho neposlala dobrovoľne. Jedna Číňanka neodolala chlpatým nohám člena štábu. Až tak, že mu pomohla, aby sa dostal k materiálu CCTV, ktorá film využila na propagandistické účely.
Aj preto režisérka ešte v sobotu v kine Akademik poznamenala, že neverí, že sa príbeh skončil. Priznala sa, že sledovala, kto ju z festivalových divákov fotí alebo filmuje. Proste zažila Čínu – a ten pocit zostáva. Tipne si niekto, či táto režisérka bola proti olympiáde v Pekingu?
Vysmiata čínska mierová propaganda pôsobí tak absurdne hlúpo, že divák jej nemusí dať plnú vážnosť.
FOTO – FILMFESTFINALE, ČT
