PEKING. Keď sa končila posledná letná olympiáda, nevedel poriadne plávať. Vtedy by mu ani vo sne nenapadlo, že na tej nasledujúcej už bude olympionik.
Do Pekingu sa dostal ako druhý najmladší športovec, v 13 rokoch a 11 mesiacoch. Seychelský plavec Dwayne Didon by sa hodil skôr do coubertinovských olympiád zo začiatku 20. storočia ako do úspechom posadnutej hry v pragmatickom Pekingu.
Súostrovie v juhovýchodnom pobreží Afriky je vo svete známe ako raj turistov a firiem bažiacich po nízkych daniach.
Vrcholový šport by tu návštevník hľadal iba veľmi ťažko, tobôž nie špičkových plavcov. „Plávať tam nevie minimálne štyridsať percent ľudí. Iba mladí sa chcú účiť,“ vraví lekár Kenneth Sherwin, ktorý mladého olympionika v Pekingu sprevádza.
Didon sa začal učiť plávať až v deviatich rokoch, zlákal ho školský plavecký oddiel. Rýchlo vyčnieval nad ostatnými. Spozorovali ho tréneri seychelskej reprezentácie a mladík sa sťahoval z krátkeho bazéna do špičkového päťdesiatmetrového.
Trénuje aj v mori, ku ktorému to má z domova pol hodiny autom. „Som silný. Plávam rovnaké časy ako osemnásťroční chalani,“ chváli sa Didon.
Za svoj rýchly pokrok vraj vďačí čistému ovzdušiu a tropickému ovociu. V Pekingu sa mu nepáči.
„Vzduch je tu hrozný, cítím to na pľúcach. Chcem ísť domov.“
O štyri roky v Londýne vraj bude opäť štartovať. „Budem oveľa silnejší,“ dodal.
Krauliarska špička mu uniká o priepastných sedem sekúnd. Do roku 2012 mu však zostáva veľa času. A Didon dúfa, že ďalšie štyri roky z neho urobia medailistu, prvého v tridsaťročnej histórii Seychel, ktoré majú 82tisíc obyvateľov.
(čtk)
