ateľov. Ľudové tradície, kuchyňu, ale aj skvelú filmovú tvorbu. A prírodu, o ktorej som toľko čítal – nedozerné stepi, divoké lesy Sibíri a pomaly tečúce rieky, ktoré sa doširoka rozlievajú po krajine.
Som rusofil. Priznávam to bez okolkov a bez hanby. Mám rád túto krajinu. Srdečných ľudí, o ktorých som toho toľko počul. Nádhernú hudbu od nespočetného množstva skladateľov, od Čajkovského, Prokofieva, Rimského-Korsakova až po Šostakoviča. Skvelých spisovateľov. Ľudové tradície, kuchyňu, ale aj skvelú filmovú tvorbu. A prírodu, o ktorej som toľko čítal – nedozerné stepi, divoké lesy Sibíri a pomaly tečúce rieky, ktoré sa doširoka rozlievajú po krajine.
Aj to je dôvod, prečo som sa začal učiť ruský jazyk. Nie na kurzoch, nie v škole, ale ako samouk. Začalo sa to skladaním slovenských slov v azbuke. Pokračovalo to čítaním prozaických nápisov vo vlakoch o nevykláňaní sa z okien či o nepoužívaní toalety, keď vlak stojí na stanici, ale aj čítaním ruskej beletrie v origináli – chvalabohu, kníh v ruštine máme doma dosť.
Skvelou pomôckou pri učení mi bolo aj navštevovanie ruských chatovacích stránok – naučil som sa skladať vety a tiež používať súčasné ruské slangové slová či zaužívané skratky.
Uplynulý štvrtok som si na jednej stránke začal písať s chalanom – ako inak – po rusky. Veľmi vzdelaný a rozhľadený človek, študent vysokej školy, úspešný športovec. V piatok sa už na internete neobjavil. A ja som sa dozvedel, prečo. V Gruzínsku, odkiaľ pochádza, bola vyhlásená mobilizácia – každý, kto je schopný, musí ísť brániť svoju vlasť. Napísal som mu, že dúfam, že sa všetko rýchlo, a najmä dobre skončí. On odpísal: „Da zakonchetsa iesli sivodnia nochiu nash gorad ne snisut kchertavai materi ruskie istribiteli.“ (Áno, skončí, pokiaľ dnešnú noc naše mesto neznesú do čertovej matere ruské stíhačky“). Viac nenapísal.
Posledné správy hovoria o tom, že Vladimir Putin potvrdil vyslanie vojsk s ťažkou technikou do Gruzínska. Mám zimomriavky. Dúfam, že sa všetko skončí čo najskôr, nech zbytočne nik netrpí. A tiež dúfam, že sa ešte ozve...
Autor: Miroslav Blažek
