Policajní vyšetrovatelia obvinili dvoch Žilinčanov,že sledovali e-mailovú komunikáciu svojich zamestnancov a ich nápady použili ako vlastné. Hrozí im väzenie do troch rokov.
ŽILINA. Žilinská novinárka si minulý rok vymyslela, že s kolegami bude vydávať časopis, aký podľa nej na našom trhu chýbal. Nemal byť venovaný automobilizmu, ale automobilovému priemyslu. V tom čase ešte pracovala v malom žilinskom vydavateľstve.
„Prostredníctvom e-mailovej pošty komunikovala o svojom nápade s kolegami. Pripájala sa cez súkromnú e-mailovú adresu. Začiatkom tohto roka zistila, že zamestnávateľ jej myšlienku použil a zverejnil vo svojom časopise,“ hovorí krajská žilinská policajná hovorkyňa Jana Balogová.
Novinárka mala podozrenie, že zamestnávateľ sleduje jej e-maily, preto prípad oznámila. Polícia obvinila dvoch Žilinčanov, 48-ročnú ženu a 22-ročného muža, z porušovania tajomstva prepravovaných správ a zo zneužitia záznamu na nosiči informácií. Hrozia im tri mesiace až tri roky väzenia. Balogová povedala, že jeden z obvinených sa priznal.
Súkromné emaily kontrolovať nesmú
K firemným e-mailovým správam zamestnancov sa firmy môžu dostať bez obmedzenia. Pošta prechádza cez server a k údajom z neho sa ich technici dostanú jednoducho a kedykoľvek. Stáva sa, že firmy prepustia ľudí, ktorí využívali firemný internet na mimopracovné účely.
Pri kontrole na seba narážajú záujem zamestnávateľa, aby sa zamestnanec venoval len práci, a právo zamestnanca na súkromie. Odborníci sa zhodujú, že kontrolovať pracovné e-maily je možné, ale zamestnanec by o tom mal vedieť.
Právnik Pavel Nechala, ktorý sa zaoberá ochranou osobných údajov, potvrdil, že väčšinou si túto možnosť firmy zabezpečia už v pracovnej zmluve alebo internými predpismi.
Súkromné e-mailové adresy však podľa neho nemá dôvod zamestnávateľ sledovať. „Poštu v súkromnej e-mailovej adrese zamestnávateľ nemôže sledovať a kontrolovať. Sú v nej súkromné veci zamestnanca.“
Pripúšťa, že snaha zamestnávateľov brániť využívaniu firemného internetu na súkromné účely je legitímna, lebo pracovný čas zamestnanca si platia. Kontrolovať, či počas neho súkromne nemailuje, však môžu len v súlade so zákomni.
Nápad zákon nechráni
Žilinská polícia prípad vyšetrovala takmer pol roka. „Zistili sme, že dvojica neoprávnene sledovala e-mailovú komunikáciu svojich zamestnancov,“ hovorí Balogová. „Išlo aj o informácie týkajúce sa rôznych nápadov z oblasti strojárenského a automobilového priemyslu. Sledovaním pošty získali neoprávnený prístup k informáciám, ktoré použili ako vlastné myšlienky.“
Dvojica sa dokonca pokúsila zaregistrovať v Úrade priemyselného vlastníctva ochrannú známku na názov časopisu o automobilovom priemysle. „Našťastie sme tomu predišli,“ hovorí Balogová.
Úrad zaregistroval v tomto roku dve prihlášky názvu časopisu. Rozdiel je len v tom, že jeden názov je písaný malými a druhý veľkými písmenami, potvrdil Július Šípoš z Úradu priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici. „Obe prihlášky slovných ochranných známok sú zatiaľ v konaní.“
Experti úradu podľa Šípoša skúmajú formálnu i vecnú stránku prihlášok. Ak ochrannú známku napokon zverejnia v úradnom vestníku, dotknuté osoby môžu namietať jej zápis do registra.
Úrad môže prihlášku zamietnuť, napríklad ak zistí, že išlo o nezákonne získané označenie - napríklad, ak známka nebola podaná v dobrej viere.
Ak by značku úrad zaregistroval, dá sa žiadať o jej výmaz. O žiadosti by rozhodli odbor sporových konaní úradu alebo súdy.
Úrad nemá štatistiky o počte „krádeží nápadov“ na Slovensku. Šípoš však pripustil, že najviac sporov je v oblasti ochranných známok. „Ako sa chrániť? Snažiť sa čo najskôr podať si prihlášku v Úrade priemyselného vlastníctva,“ radí.
Myšlienku či nápad autorský zákon nechráni.
