Bola známou teoretičkou a skvelou experimentátorkou. Výskum v laboratóriu spájala s prácou v teréne, vďaka čomu zanechala výraznú stopu v zlepšení dynamiky stavebných konštrukcií. Vybudovala si veľa pamätníkov ešte za svojho života, lebo sa zaoberala spoľahlivosťou a odolnosťou náročných stavieb: televíznych stožiarov, výškových budov, mostov či chladiacich veží.
Emília Juhásová, rodená Chrobáková, sa narodila v Hybe pri Liptovskom Mikuláši. Vyštudovala Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave, celý život pracovala v Ústave stavebníctva a architektúry SAV, kde v roku 1986 získala titul doktorky vied. Bilancia jej vedecko-výskumnej a expertíznej činnosti je veľmi rozsiahla. Napísala tri knihy, ktoré patria v danej oblasti k najcitovanejším. Zverejnila 122 článkov v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch a zborníkoch, vypracovala 76 výskumných a expertíznych správ, venovaných najmä uplatneniu jej vedeckých výsledkov.
Profesorka Juhásová bola vedúcou editorkou troch konferenčných zborníkov a autorkou dvoch patentov. Výsledky jej rozsiahlych aktivít zostali zachované v technických normách, predpisoch a expertných systémoch. Bola predsedníčkou Slovenskej normovej komisie pre zaťaženie stavebných konštrukcií a národnou delegátkou a členkou výkonnej komisie Európskej asociácie seizmického inžinierstva. Zostane v pamäti všetkých, ktorí ju poznali, ako vynikajúci odborník a vzácny človek. (ač)
