Alexander Solženicyn - Nechcel byť nemou ikonou

Keby sa čas zastavil v roku 1974, kedy Alexandra Solženicyna vypudila komunistická moc zo Sovietskeho zväzu, zostal by spisovateľ a autor najslávnejšej knihy o stalinských koncentrákoch Súostrovie Gulag krištáľovo čistým symbolom. Symbolom odporu proti ..

(Zdroj: ČTK)

Keby sa čas zastavil v roku 1974, kedy Alexandra Solženicyna vypudila komunistická moc zo Sovietskeho zväzu, zostal by spisovateľ a autor najslávnejšej knihy o stalinských koncentrákoch Súostrovie Gulag krištáľovo čistým symbolom. Symbolom odporu proti boľševickej diktatúre, proti bezpráviu a lži, proti štátu ako nástroju zlovôle jedného šialenca obklopeného skupinou zbabelých sadistov. Lenže čas sa nezastavuje.

Alexander Isajevič Solženicyn zomrel a jeho žena vyhlásila, že prežil ťažký, ale šťastný život. Mal takmer 90 rokov. A aj keď časť života strávil v lágri, časť v emigrácii, a až v roku 1994 sa vrátil domov, tie najšťastnejšie roky rozhodne neboli tie posledné, pokojné a bezpečné, kedy si ho uctila moc aj ľudia. Stalo sa niečo, čo Solženicyn neočakával. Keď sa konečne mohol usadiť v starej vlasti a užívať si lásku svojich čitateľov a obdivovateľov či uznanie mocných, zistil, že o jeho názory málokto stojí.

Najradšej ho chceli mať len ako živú sochu, ktorá už všetko povedala a symbolizuje len dávnu a minulú dobu. Taký Lev Tolstoj II. to mal byť. Lenže Solženicyn nechcel byť ani sochou, ani ikonou, ani Levom Tolstým. Hlavne nechcel zostať nemý.

Väčšina tých, ktorí písali v uplynulom týždni nekrológy a spomínali na "literárneho giganta" a "bojovníka proti komunizmu", sa posledným pätnástim rokom jeho života venovala len sporadicky. Naopak, na dávne minulé roky sa spomínalo aktívne. Hlavne ako ho prvý raz v roku 1945 zatkli za zápisky porovnávajúce Stalinov režim s nevoľníctvom a poslali ho na osem rokov za ostnatý drôt. Ako a čo teda robil (objavili sa i správy, ako donášal na druhých a nenávideli ho spoluväzni za spoluprácu s bacharmi), to je napísané v jeho knihách prvého tvorivého obdobia. Vtedy bol menej komplikovaný vo vyjadrovaní a menej zdĺhavý.

Všetci tvorcovia nekrológov sa venovali jeho rozborom ruskej národnej povahy - že komunizmus nemá korene v ruskej histórii a ani nezodpovedá ruskej tradícii. História, a to predovšetkým pravoslávnej cirkvi, bola častou témou Solženicynových diel.

Aj bez podrobného skúmania môžeme potvrdiť, že viacerí životopisci Solženicyna ani neprečítali celé jeho dielo. A mnoho ruských občanov nečítalo od Solženicyna nič. Pravdepodobne viac cudzincov než Rusov pozná Súostrovie Gulag alebo Jeden deň Ivana Denisoviča, majstrovské dielo napísané majstrovsky prostým jazykom. Poviedka sa páčila dokonca i vtedajšiemu generálnemu tajomníkovi komunistickej strany Nikitovi Chruščovovi. Keby sa mu nepozdávala, Novyj mir by ju nezverejnil.

Po Chruščovovom oteplení však prišlo Brežnevove ochladenie, a pretože jednou z hlavných Solženicynových vlastností bola tvrdohlavosť, nepodriadil svoju tvorbu nástupu ďalšej vlny totality a skončil de facto vo vyhnanstve. Mohol dopadnúť aj horšie.

Dnešná ruská mládež má úplne odlišný vkus než Chruščov. Vnímala fúzatého starca ako čudáka so zábavným archaickým slovníkom a rozprávkovým zjavom. Bol to ruský mužik, a tí už vyšli z módy. Aj časť Solženicynovho diela vyšla z módy. Epopeje idealizujúce klasický ruský cárizmus a ruskú povahu, dedinu i obščinu, sú príliš rozsiahle. Ťažkopádne a podrobne opisujúce každý detail.

Stačí si prelistovať tvorbu Solženicyna, aby bolo jasné, že za vlády cárov žila ruská spoločnosť v nevídanom súlade a harmónii, slovanské impérium bolo kultúrnym a duchovným vrcholom vývoja ľudstva. Pravoslávnu cirkev vnímal Solženicyn len ako istú alternatívu príliš strohému a technokratickému západnému spôsobu života, ako mravný ideál stojaci proti zahnívajúcej spoločnosti založenej na prísnom individualizme. Museli to byť preňho muky, žiť od roku 1974 v Spojených štátoch amerických, ktoré stelesňovali všetko, pred čím sa on snažil varovať.

Rok 1991 bol preňho rokom nádejí. Rozpad Sovietskeho zväzu vnímal ako šancu pre vytvorenie životaschopného, silného slovanského štátu, ktorý by obývali Bielorusi, Ukrajinci a Rusi. Jeho slovanský idealizmus, dýchajúci aj ruským nacionalizmom a pravoslávnou netolerantnosťou, nenašiel medzi ruskou politickou elitou mnoho priaznivcov.

Ešte menej ich získal medzi Ukrajincami, ktorých sa snažil presvedčiť o zbytočnosti ich suverenity. Nedávno ich dokonca obvinil, že si hladomor, pri ktorom v 30. rokoch zahynuli milióny ľudí, vymysleli ukrajinskí nacionalisti a politici na Západe, ktorí tak chcú ohovárať Rusko. Z jeho neskoršej tvorby príliš dýcha ruská nadradenosť, presvedčenie, že len ruská kultúra je unikátna, výnimočná, skrátka najlepšia.

Nečudo, že zostal osamotený, nepochopený a neprečítaný. Jeho traktáty boli také zložité, zamotané a nezrozumiteľné, že by sa o nich dalo povedať jediné: príliš mnoho príliš zložitých slov. Keby k moci neprišiel človek, ktorému sú ideály ruského nacionalizmu veľmi blízke, asi by Solženicyn postupne upadal do zabudnutia. Lenže exprezident, dnes premiér Vladimir Putin ho dostal späť na výslnie, aspoň čiastočne. Zahrnul ho dostatkom pozornosti, vlani mu dokonca v spisovateľovom dome pripol vysoké štátne vyznamenanie. Nahlas sa však už veľa nehovorí o tom, že existovali tajné služby, ktoré Solženicyna poslali na osem rokov do lágra a na večné časy do vyhnanstva a že v tých tajných službách o niečo neskôr hrdo slúžil práve Putin.

Jedno Solženicynovi nemôžeme uprieť. Bol to človek, ktorý sa nebál ísť proti prúdu. Miloval nemeckú klasickú hudbu, svojich troch synov i poslednú, druhú manželku, ktorá mu slúžila až do smrti. Hovoril otvorene svoj názor každému a za každých okolností. Jeho úplne najväčšou zásluhou ale zostane odhalenie pravdy o stalinských koncentrákoch celému svetu. To on dostal gulag do povedomia miliónov ľudí. On dal obrovský impulz ruskému disentu. Za to, že nám otvoril oči, si zaslúži nielen Nobelovu cenu za literatúru, ktorú získal, ale aj to, aby si ho navždy pamätali ako síce rozporuplnú osobnosť, ale ako statočného, priameho človeka. Za všetko, čo vykonal, mal predsa právo sa niekedy aj mýliť.

11. 12. 1918 - 4. 7. 2008

  • 1945 - zatkli ho za kritiku Stalina v liste, osem rokov strávil v gulagoch
  • 1957 - rehabilitácia
  • 1961 - zverejnenie novely „Jeden deň Ivana Denisoviča"
  • 1970 - Nobelova cena za literatúru
  • 1973 - 1975 Súostrovie Gulag od roku 1974 žil v emigrácii, najprv v Nemecku, potom v USA
  • 1994 - návrat do Ruska
  • 2007 - prijal od prezidenta Vladimira Putina štátne vyznamenanie

Autor: Agentúra Epicentrum

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 106
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 15 370
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 990
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 585
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 484
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 989
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 401
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu