Dostal som e-mail od čitateľa. Reaguje na môj článok, v ktorom som pred týždňom na tomto mieste písal o dodržiavaní dopravných predpisov na slovenských cestách. Čitateľ píše o tom, prečo sa podľa jeho názoru správajú vodiči na Slovensku nekultúrne. Podľa jeho slov k tomu prispieva aj rozhlas, ktorý informuje vodičov o dopravnej situácii a jedným dychom o polohe policajných kontrol. Čitateľ to považuje za absurdné, hovorí, že rádiá svojím vysielaním posilňujú atmosféru nedodržiavania zákonov. Pýta sa, či mám s niečím podobným skúsenosti z Japonska.
Priznám sa, najprv som si myslel, že čitateľ píše o prípadoch, keď sa moderátorovi pošmykne jazyk a k oficiálnej informácii neadekvátne pripojí svoj osobný komentár. Potom som sa však dozvedel, že vystríhanie vodičov pred policajnými hliadkami je na Slovensku bežnou súčasťou rozhlasového dopravného servisu. Tak to teda, prepáčte, považujem za skutočne absurdné! Veď to je priamo namierené proti snaženiu vlády! Alebo nie?
Keby sa podobná informácia objavila vo vysielaní v Japonsku, garantujem vám, že moderátor a jeho zamestnávateľ by čelili vážnym problémom. Informácia o tom, kde striehne policajná hliadka je dobrá, každý kamarát by ju ocenil, ale verejné vysielanie nie je miestom na takéto "kamarátske" rady.
Istý japonský moderátor raz krátko pred prestávkou na televíznu reklamu priateľsky poradil divákom, že nastal čas odbehnúť si na toaletu. Jeho neuvážený výrok tak rozčúlil sponzorov, že ďalšie dva roky sa moderátor na obrazovke neobjavil.
Keď sledujete svoj obľúbený televízny program, idete počas reklamy na záchod? Ja vždy. Ani mi to nemusí, ale najmä nesmie, odporúčať moderátor, pretože program, ktorý moderuje, je na obrazovke vďaka obrovským peniazom sponzora.
Máme tu prípad polície zo Slovenska a nahnevaných sponzorov z Japonska. Nemožno ich zmiešať, ale vidím v nich istú podobnosť. Oba sú poznačené indiskrétnosťou a pošmyknutím jazyka. Ale kým japonský prípad bol okamžite odhalený ako chybný krok, slovenský sa toleruje, hoci je závažný.
Ak sa v Japonsku vyskytnú vo vysielaní rozhlasu alebo televízie nejaké výroky v rozpore s verejným poriadkom a slušnosťou, davy divákov a poslucháčov ich tvrdo kritizujú a sťažujú sa. No na Slovensku sa obávam, či môj čitateľ nie je jediný, komu absurdná situácia prekáža.
Vždy hovorím, že Japonsko je príliš prísne a kritické. Asi sme unavení z toľkého predstierania slušnosti a dobroty. Ale zároveň si myslím, že predstierať slušnosť je dôležité, pretože človek je tvor nedokonalý. Ak by ľudia prestali predstierať, stali by sa amorálni. Ktosi mi povedal: "Preto majú Japonci toľko stresu. Nikdy sa nedokážu uvoľniť." Vidíte, a napriek tomu máme najlepšiu priemernú dĺžku života na svete.
Pred týždňom som bol päť dní v Mníchove. Jazdil som autom aj chodil po meste. Vodiči sú tam veľmi tolerantní, chodci, cyklisti a šoféri sa navzájom rešpektujú a harmonizujú v medziach jasných pravidiel. Pritom nepôsobia stresovane. Naopak. Aj Japonci by sa mali čo podučiť.
Autor: Masahiko
