BRATISLAVA. Osvedčenie, že výstavba vodnej elektrárne medzi Sereďou a Hlohovcom je v súlade s energetickou stratégiou štátu, dostal od ministerstva hospodárstva štátny podnik Vodohospodárska výstavba už minulý rok.
Odvtedy sa posnažil – ministerstvo životného prostredia už posudzuje ekologické vplyvy projektu. Firmu však čaká ešte množstvo krokov, napríklad získať územné rozhodnutie či stavebné povolenie, aby naozaj mohla začať stavať. Bola by rada, keby už o dva roky.
Treba získať pozemky
„Predpokladaná dĺžka výstavby je 62 mesiacov,“ povedal generálny riaditeľ podniku Roman Straka. Vodné dielo má podľa neho predstavovať komplexné využitie Váhu medzi dielami Kráľová (pri Seredi) a Madunice (okres Hlohovec). Znamená to „jeho splavnenie, energetické využitie, ochranu územia pred povodňami a zlepšenie režimu podzemných vôd údolnej nivy Váhu“.
Pre dielo treba majetkovoprávne vyrovnať nehnuteľnosti v 15 katastrálnych územiach Trnavského kraja. „V prípade, že niektorí z vlastníkov nebudú ochotní svoje nehnuteľnosti predať či prenajať dobrovoľne, budeme nútení pristúpiť aj k vyvlastneniu, respektíve k obmedzeniu vlastníckych práv,“ opisuje Straka možný scenár.
Hodnotu pozemkov, ktoré firma potrebuje získať, odhaduje na 3 miliardy korún (zhruba 96 miliónov eur). Tie treba pridať k celkovej investícii 11 miliárd korún (365 miliónov eur). Tieto peniaze sa však nemusia vracať rýchlo.
Štyridsaťročné splácanie
„Plánovaných 182 GWh vyrobenej elektriny ročne predstavuje pri jej veľkoobchodnej cene ročné výnosy asi 330 miliónov korún (necelých 10 miliónov eur),“ povedal Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Samotné náklady na výstavbu sa podľa neho v ideálnom prípade vrátia najskôr po 42 rokoch.
Kto a z čoho to zaplatí, zatiaľ nie je celkom jasné. Určitú predstavu má ministerstvo životného prostredia. „Uvažuje sa s použitím peňazí štátneho rozpočtu, fondov európskej únie, prípadne úveru a vlastných zdrojov organizácie, ktorá bude realizáciu výstavby diela zabezpečovať,“ povedala Dana Gregorová z tlačového odboru rezortu.
Zdá sa, že najlepšou alternatívou pre Slovensko by boli peniaze z únie. Nie je to nová myšlienka. Účelom vodného diela je totiž aj pomoc pri splavnení Váhu od Žiliny až po Komárno. O vážskej vodnej ceste sa hovorí už roky. Doteraz však chýbali peniaze. „Aj v súvislosti so závermi Zelenej knihy. Európska komisia chce intezívnejšie podporovať alternatívne druhy dopravy k cestnej,“ hovorí o projekte Ľubomír Palčák, riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline.
Môžu si aj požičať
Štátna firma tvrdí, že o financovaní je ešte priskoro hovoriť, má však pripravené viaceré alternatívy. „Predbežne sa uvažuje s kombináciou komerčných a vlastných zdrojov,“ povedal Straka.
Ak by si Vodohospodárska výstavba peniaze požičala bez toho, aby sa za ne zaručil štát, nemalo by to podľa ministerstva financií ovplyvniť štátny rozpočet.
Ďurana si myslí, že ak by štát negarantoval úver a štátna firma by sa dostala do problémov, zrejme by sa ju vláda pokúsila udržať iným spôsobom. „Napríklad novou zákazkou, platbou vopred, skrytou dotáciou a podobne.“
Analytik sa pozastavuje aj nad tým, prečo má dielo realizovať štátna firma. „Štát by mal zorganizovať medzinárodnú súťaž.“ Ak by totiž výnosy neboli dostatočne atraktívne pre súkromného investora, výstavba diela nie je rentabilná. „Ak by sa nenašiel súkromný investor, ani štát tam nemá čo stavať,“ uzavrel Ďurana.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
