BANSKÁ BYSTRICA. V Laskomerskej doline v Banskej Bystrici, len niekoľko stoviek metrov od Rooseveltovej nemocnice, videl Marián Beňo šakala. „Bolo to okolo 11. hodiny dopoludnia. Stál tam na kraji poľa, niečo vyhrabával zo zeme, možno nejaké hlodavce. Čudoval som sa. Šakala poznám. Keď ma zbadal, typickým ľahkým klusom zmizol v lese,“ opisuje stretnutie so psovitou šelmou dôchodca.
Beňo nepochybuje o tom, že zviera, ktoré videl, je šakal. Scestovaný muž ich videl už niekoľko v Afrike.
„V kempe v Nairobi chodieval za nami hladný šakal. Kŕmili ho tam keksami,“ s istotou dodáva.
Ojedinelý výskyt na juhu
Ak by sa výskyt v Banskej Bystrici potvrdil, bol by to prvý šakal v tejto oblasti Slovenska, hovorí prírodovedec, 78-ročný Pavel Hell zo Zvolena. Docent Hell pravdepodobne ako prvý písal na Slovensku o výskyte šakalov.
Ak sa aj ojedinelo šakal objavil, tak to bolo najmä na juhu, v oblasti Podunajskej nížiny, ale väčšinou zaznamenali už len jeho odstrel.
Podľa dostupných informácií za posledných desať rokov poľovníci na Slovensku zastrelili asi päť týchto šeliem. Číslo nemusí byť podľa Hella presné, zviera si totiž možno ľahko pomýliť so psom. Niektorí poľovníci ho dokonca považovali za kríženca líšky so psom. To sa stalo v roku 1995 na chovateľskej prehliadke v Nitre.
„Privítali ma senzáciou. Že ulovili kríženca líšky so psom. Hovorím im, že líška so psom sa nemôžu krížiť. Ukázali mi lebku a neskôr aj kožu. Bol to šakal,“ spomína Hell.
Na Slovensku šakaly žili až do 19. storočia v Podunajskej a zrejme aj v Potiskej nížine. Nazývali ich malé, červené alebo trsťové vlky. Neskôr vymizli a objavili sa zasa po skončení druhej svetovej vojny.
Postupujú na sever
Šakal žije v severnej Afrike, na Balkáne a v južnej Európe, kde je najrozšírenejší. V Chorvátsku sa s ním mohli turisti stretnúť takmer každú noc. „Počuli sme zvláštne zavýjanie. Domáci nám povedali, že svorky šakalov v noci prichádzajú do obývaných častí a živia sa odpadkami. Vraj nie sú nebezpečné,“ spomína na dovolenku v letovisku Trpanj Dominik Eliáš.
Šakala vyháňajú na sever pravdepodobne klimatické zmeny. Na Slovensko sa dostával zrejme z Bulharska, kde je podľa Hella premnožený, cez Maďarsko. U našich južných susedov jeho počty odhadujú na stovky kusov.
Šakaly sa už objavili na Morave, v Rakúsku a dokonca aj v Nemecku. Hell si myslí, že jednou z príčin migrácie šakala je vyhubenie vlkov v nížinách.
Poľovníci: Šakal je hrozba
Poľovníci sa množenia šakala na Slovensku obávajú.
„Obrovské problémy budú so šakalom zlatým, ktorý likviduje hlavne stavy srnčej zveri momentálne v Maďarsku. Je to veľmi agresívny a invazívny druh, ktorý vytláča napríklad líšku a ohrozuje stavy malej zveri,“ povedal pre ČTK Imrich Šuba zo Slovenského poľovníckeho zväzu.
Hell pripúšťa, že šakal môže strhnúť srnča, ale obavy o dospelé zvieratá vyvracia. „Nemyslím si, že by mohol ohroziť srnčiu zver. Šakal sa živí najmä drobnými hlodavcami a občas aj rastlinnou potravou. Väčší problém by mohol vzniknúť, keby sa zapojil do prenášania besnoty,“ tvrdí.
Ochranári považujú šakala za pôvodné zviera, ktoré má miesto aj na Slovensku.
Odborníci označujú momentálny výskyt šakala na Slovensku za sporadický, ale predpokladajú, že počet šakalov sa bude zvyšovať.
Šakal zlatý (Canis aureus)
je všežravec,
podobá sa na líšku, má však dlhšie nohy a chvost,
dorastá do dĺžky 65 až 80 centimetrov, na výšku meria 45 až 50 centimetrov a váži okolo 10 kilogramov,
srsť má zlatožltú alebo sivožltú, na chrbte prechádza do žltého pásu,
dožívá sa 12 až 15 rokov.
(zdroj: gnozis9net)
 Šakala si možno pomýliť s líškou, má však dlhšie nohy a chvost. Na Slovensku je jeho výskyt zatiaľ ojedinelý. ILUSTRAĆNÉ FOTO – INTERNET |
