Pre slovenskú literárnu fantastiku je v istom zmysle príznačné, že jej diela, ak už vôbec vychádzajú, vychádzajú v češtine. Prinajmenšom v podaní tých dvoch či troch „najúspešnejších“ autorov. Preto aj nový Ďuro Červenák a jeho fantasy román Bivoj nevyšiel tu, ale u našich susedov.

Poviete si, je tam väčší trh a v istom zmysle to bude pravda. Ale kým Pottera či Tolkiena sa dokáže predať dosť aj na Slovensku, v prípade pôvodných textov to akoby neplatí. Červenákove fantasy z čias Slovanov a starých českých kmeňov, kde sa to len tak hemží vladykami, kňažnými Libušou a Tetou či lesnými démonmi, by však mohlo osloviť aj domácich čitateľov.

Je totiž príjemné, že kým historicky pologramotní politici rozprávajú o starých a nestarých Slovákoch, jestvuje niekto, kto vie s legendami a mýtami narábať prirodzene. Niežeby sa ich Červenák držal, naopak, podriadil ich deju a napätiu. Ale toto je predsa fantastika, prvoradý príbeh a trochu nadprirodzena. Slovania, Slováci, Staročesi – nie je to napokon jedno?