BRATISLAVA. Kým bolo Rusko Sovietskym zväzom, s dopingom zdanlivo nemalo problémy. Teraz patrí medzi krajiny s najväčším počtom pozitívnych prípadov.
Zosypalo sa to najmä na jeho atletiku: po škandále s cudzím močom, v ktorom lieta sedem bežkýň a vrhačiek, sa prevalil prípad troch chodcov a stípliara. Navyše, v obave z ďalšej aféry vedenie ruskej cyklistiky vyradilo z nominácie lídra Vladimira Guseva, ktorému pre vysoké hodnoty hemoglobínu zrušili zmluvu aj v profesionálnom tíme Astana. Pôvodne sa práve od neho čakalo, že po 28 rokoch vyhrá pre krajinu individuálne zlato na ceste. Teraz sa to čaká od jeho „náhradníka“ Denisa Meňšova, piateho na tohtoročnej Tour de France.
ZSSR: interné kontroly
Za čias bývalého ZSSR nenachytali na letnej olympiáde na dopingu ani jedného jeho športovca. Zato Rusko od atlantskej premiéry 1996 zažilo už päť prípadov, z toho tri na minulých, aténskych hrách.
Táto štatistika vôbec nesvedčí o tom, že sa v Sovietskom zväze nedopovalo. Je dôsledkom toho, že v moskovskom antidopingovom laboratóriu, vybudovanom pred OH 1980, za minulého režimu pred veľkými akciami otestovali každého nominovaného športovca a tých, ktorí mali pozitívne výsledky analýzy, do výpravy vôbec nezaradili.
Vtedy ešte laboratóriá vo svete robili dva typy skúšok: verejné a interné. Výsledky prvých oznamovali svetovým športovým federáciám, výsledky druhých len národným. Jedni hriešnici dostali dištanc na dva roky, druhí „dištanc“ na jedno podujatie.
Táto prax je už aspoň pol druha desaťročia minulosťou. Aspoň v prípade laboratórií, ktoré sú akreditované u Svetovej antidopingovej agentúry (WADA).
Okrem toho medzitým sa ťažisko presunulo na mimosúťažné kontroly.
Vo svete pracuje viacero skupín „lietajúcich komisárov“ z rôznych súkromných firiem na zákazku medzinárodných federácií. Jedna z nich, švédska, spolupracujúca s IAAF, sa po odhalení na základe testu DNA, že viacero ruských atlétok odovzdalo cudzí moč, dostala do podozrenia, či si jej komisári plnia svoje povinnosti. Teoreticky však nemožno vylúčiť ani to, že šlo o lakmusový papierik a jej komisári pracovali ako „agenti-provokatéri“.
Na vine je vraj Fetisov
Rusko sa pred časom pokúsilo dosadiť svojho človeka na post šéfa agentúry. Mal ním byť Viačeslav Fetisov, bývalý skvelý hokejista, ruský minister športu. Nenašiel však v Európe dostatočnú podporu a ostal „iba“ členom vedenia agentúry a šéfom komisie športovcov.
V súvislosti so škandálmi sa vedenie Ruského olympijského výboru obulo práve doňho. Podľa jeho hovorcu Gennadija Šveca, „mal o všetkom vedieť, mal informovať, varovať“. Namiesto toho si však zobral dovolenku.
„Potom pred olympiádou vyhlásil: Ja som urobil všetko. Čo si ty urobil? Ty si postavil mužstvo a mesiac si bol na dovolenke kdesi v Amerike. Môj milý športový funkcionár,“ ironizoval Švec.
Fetisovovi ľudia si však ministra bránia. „Niet nijakých dôvodov na také vyjadrenia. Vyslovujú ich ľudia, ktorí sa nevyznajú v štruktúre medzinárodnej politiky,“ tvrdí jeho poradca Dmitrij Turagin.
Koľko je ešte kostlivcov?
Chodci sú iný prípad ako sedmička atlétok. Komisári ich prepadli ešte v apríli v Saransku: odovzdali svoj moč, ale so stopami erytropoetínu. S prvým prípadom ich spája iba to, že všetci traja patria medzi svetovú elitu.
Vladimír Kanajkin je svetový rekordér na 20 km vlaňajším výkonom 1:17:16. Viktor Burajev má bronz z MS 2001 na 20 km a Aleksej Vojevodin získal bronz na minulých OH v Aténach na 50 km.
Šéftréner atletickej zbornej Valentin Maslakov ani jedného z tria nebráni. Všetci traja sú totiž zverenci jedného a tohto istého muža: Viktora Čegina. „Môžem pochopiť, ak tréner odmieta vinu jedného zverenca, ale keď sú traja...?“ pokrčil plecami. Zároveň vyplával na povrch dopingový prípad stípliara Romana Usova...
„Kto bude ďalší? Koľko je ešte kostier v skrini, ktoré z nej vypadnú do olympiády?“ pýtal sa denník Sport šéfa ruskej atletiky Valentina Balachničeva. „Verím, že už žiadne nebudú,“ reagoval.
Test navyše
V Rusku však už nikto nikomu neverí. Všetci atléti, ktorí sú na predolympijskom sústredení v Irkutsku, sa práve podrobujú dopingovému testu navyše.
Denník Sovetskij sport včera prišiel s informáciou z „dôveryhodných“ kruhov, že testami DNA neprešli ďalší jedenásti. „To je hlúposť,“ tvrdí Balachničev.
Ruského premiéra Vladimira Putina dopingové škandály krajanov nevzrušujú. „V Pekingu sa určite dostaneme medzi líderské trio spolu s Čínou a USA,“ povedal včera. „Ba predpokladáme, že môžeme nielen zopakovať, ale aj zlepšiť aténsku medailovú bilanciu.“
Pred štyrmi rokmi v nej Rusko skončilo s 27 zlatými tretie. Čína ich získala viac o päť a Spojené štáty o osem.
Jedenásť atletických hriešnikov
Jelena Sobolevová: tohtoročná halová majsterka sveta a halová svetová rekordérka na 1500 m, vlani na MS strieborná.
Darja Piščalnikovová: majsterka Európy 2006 v hode diskom a strieborná z MS 2007.
Guľfia Chanafejevová: strieborná na ME 2006 v hode kladivom.
Tatiana Tomašovová: majsterka sveta 2003 a 2005 na 1500 m, majsterka Európy 2006, strieborná z OH 2004, bronzová na ME 2002.
Julia Fomenková: halová majsterka sveta 2006 na 1500 m, na halových MS 2008 druhá.
Svetlana Čerkasovová: 8. na ME 2006, 7. na MS 2007 – beh 800 m.
Oľga Jegorovová: majsterka sveta 2001 na 5000 m, halová majsterka sveta 2001 na 3000 m, strieborná medailistka MS 2005 na 1500 m.
Aleksej Vojevodin: bronzový medailista OH 2004 v chôdzi na 50 km,
Vladimir Kanajkin: svetový rekordér v chôdzi na 20 km.
Viktor Burajev: bronzový z MS 2001 v chôdzi na 20 km.
Roman Usov: jeden z najlepších ruských bežcov na 3000 m prek.
