BRATISLAVA. Dôchodcovia dostanú viac peňazí už v januárovom výplatnom termíne, a nie až v apríli. Ministerstvo práce vypočulo kritiku ministra financií Jána Počiatka a navrhlo nový spôsob valorizácie penzií. Vyššie dôchodky tak seniori budú mať od januára nielen na úradníckom papieri, ale aj v peňaženkách. Prvýkrát v eurách.
Návrh musí ešte schváliť vláda a neskôr parlament. Očakáva sa, že prejde a vláda si tak začiatkom roka čiastočne zlepší pozíciu v čase zavádzania eura.
Toto obdobie je z hľadiska popularity vlády považované za najťažšiu zaťažkávaciu skúšku. Ak by penzisti dostali peniaze, ktoré im patria, až v apríli, bolo by to pre vládu obzvlášť nepríjemné.
Ministerka práce Viera Tomanová včera potvrdila, že Sociálna poisťovňa nebude mať s výplatou dôchodkov v januárovom termíne problém. Odhaduje, že sa penzie na budúci rok zvýšia o 6,75 percenta. Sociálnu poisťovňu to bude stáť zhruba 4,7 miliardy korún (asi 156 miliónov eur). Tomanová včera povedala, že priemerný dôchodok sa od januára zvýši asi o tisíc korún mesačne (33,20 eura). Ministerstvo neskôr túto informáciu doplnilo, že pre zmenu termínu valorizácie by penzisti mali dostať v prvom polroku o 4-tisíc korún (132,80 eura) viac.
Problém bol s výpočtom
Ministerstvo práce v novele dôchodkových zákonov navrhlo, aby sa penzie valorizovali k 1. januáru, a nie k 1. júlu, ako to platí dnes. Spôsob výpočtu však nastavilo tak, že by Sociálna poisťovňa vyššie dôchodky nestihla začať vyplácať už od januára, ale až od apríla.
Do výpočtu valorizácie sa totiž mali premietnuť aj údaje o inflácii za tretí štvrťrok a rastu aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktoré sú známe až pred koncom roka. Dôchodcovia by síce o peniaze neprišli, no ešte niekoľko mesiacov po zavedení eura by museli vystačiť s tým, čo majú.
V ďalších rokoch by sa zvýšené penzie vyplácali najskôr v marci. „Ide o zbytočné komplikovanie dôchodkového systému,“ reagoval minister financií Ján Počiatek.
Ministerstvo práce urobilo zmenu a do Legislatívnej rady vlády poslalo návrh, podľa ktorého sa dôchodky majú valorizovať podľa štatistických čísel za prvý polrok. Vyššie dôchodky sa tak vyplatia už v januári.
Opozícia zmenu víta
Poslankyňa SMK Klára Sárközy hovorí, že januárová valorizácia bola pôvodne návrhom opozície. „Keď sa vládna koalícia pozabudne, počúva aj iných,“ povedala. Poslanec za SDKÚ Pavol Frešo považuje zmenu za správnu aj vzhľadom na to, že od 1. januára prechádzame na euro.
Podľa poslanca za KDH Júliusa Brocku je otázne, či dôchodcovia nebudú takýmto spôsobom výpočtu poškodení. „Mzdy rastú ku koncu roka rýchlejšie,“ povedal Brocka.
Aj ministerstvo práce najprv tvrdilo, že ak sa bude valorizácia penzií robiť podľa iných údajov než za tri štvrťroky, bude to pre dôchodcov nevýhodné. Včera sa už Tomanová opierala o analýzy, podľa ktorej je takýto výpočet porovnateľný so súčasnou situáciou. Dnes sa dôchodky valorizujú indexom vypočítaným ako priemer medziročného rastu priemerných miezd a inflácie.
Varovania ekonómov
Ak by sa pri výpočte valorizačného koeficientu použili čísla za prvé tri štvrťroky, výsledné číslo by podľa analytika Volksbank Vladimíra Vaňa nebolo výrazne vyššie oproti údajom za prvý polrok. Aj odborník na dane a odvody Jozef Mihál tvrdí, že z dlhodobého hľadiska nemôžu byť rozdiely veľké.
Ekonómovia tvrdia, že penzie by sa mali valorizovať len podľa inflácie. „Zmysel valorizácie je, aby sa udržala reálna hodnota dôchodku,“ povedal hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.
To, že súčasný spôsob valorizácie dôchodkov nie je dlhodobo udržateľný, viackrát pripustil aj šéf sociálneho výboru za HZDS Jozef Halecký a upozorňuje na to aj vláda v programovom vyhlásení. Ministerstvo práce chce však aj naďalej zvyšovať dôchodky v závislosti od rastu miezd a inflácie.
Čo sa zmení
V súčasnosti platí, že dôchodky sa valorizujú k 1. júlu podľa rastu miezd a cien za predchádzajúci rok. V tomto roku sa od júla zvýšili o päť percent.
Ministerstvo navrhuje, aby sa penzie zvyšovali k 1. januáru podľa rastu miezd a cien za prvý polrok predchádzajúceho roka. Podľa jeho odhadov sa zvýšia približne o 6,75 percenta.
Penzisti sú cenní voliči
O politikoch a ich vzťahu k dôchodcom sme sa rozprávali so sociológom PAVLOM HAULÍKOM.
Oplatí sa politikom venovať sa dôchodcom?
„Je to veľká skupina obyvateľov – 20 až 25 percent. Dôchodcovia majú pomerne slušnú účasť na voľbách. O túto skupinu majú záujem mnohé politické strany a nemôžu ju len tak nechať napospas samým sebe. Aj toto je tento prípad.“
Môže rozhodnutie o valorizácii dôchodkov od januára súvisieť s tým, že prechod eura môže nahnevať túto pomerne veľkú skupinu voličov?
„Problémy okolo zavedenia eura, a najmä cenové pohyby, sú najvážnejším ohrozením úspechu Smeru v budúcich voľbách. Nie je to opozícia ani nič iné.“
Do akej miery je dôležitá podpora dôchodcov pre Smer, HZDS a SNS?
„Nedá sa povedať, že by voliči tejto kategórie boli špeciálne orientovaní na jednu politickú stranu. Ale žiadna z vládnych strán – a o Smere to platí mnohonásobne viac, ich nemôže pustiť zo zreteľa.“
Je to politikmi ľahko ovplyvniteľná skupina?
„Sú špecifickí tým, že ich možnosť pohybu po spoločenských a sociálnych rebríčkoch je veľmi limitovaná. Nemajú na výber veľa možností, najmä z hľadiska formy príjmu.“
Takže aj najviac reagujú na sociálne opatrenia?
„Možnosť ich ovplyvnenia je pomerne jednoznačne definovateľná. Sú to hlavne ich príjmy, ktoré ovplyvňujú kvalitu ich života.“
Je to všade na svete tak, že sa ľavicoví politici orientujú na dôchodcov?
„Zvlášť v postkomunistických krajinách to môže byť podobné. Dôchodcovia sú tam stratenou generáciou. Zo zmien mohli ťažiť najmenej a najviac strácali.“
Čo táto vláda urobila pre dôchodcov
Vláda Smeru, SNS a HZDS od roku 2006 spravila viac opatrení, ktoré vyšli v ústrety ľuďom na dôchodku. Rozhodnutia padali najmä na ministerstvách práce, zdravotníctva a financií.
Zrušenie poplatkov u lekára
Už takmer dva roky dôchodcovia nemusia platiť za návštevu lekára ani za hospitalizáciu v nemocnici. Vláda 1. septembra 2006 zrušila dvadsať a 50korunové poplatky za tieto služby.
Vianočný príspevok
Ľuďom, ktorých dôchodok alebo dôchodky neprevyšujú šesťdesiat percent priemernej mzdy za predchádzajúci rok, patrí vianočný príspevok. Podľa výšky dôchodku je to 1500, 1750, alebo až 2tisíc korún. Dostali ho v roku 2006 aj vlani. Ani tento rok nebude výnimkou. Dokonca je možné, že sa vianočný príspevok stane trinástym dôchodkom, ktorý bude stabilnou súčasťou príjmov dôchodcov.
Zmeny v Zákonníku práce
Novela Zákonníka práce od septembra 2007 umožňuje aktívnym dôchodcom viac pracovať na dohodu o vykonaní práce. Dôchodca môže ročne odpracovať 350 hodín ročne, čo je o 50 viac ako do augusta minulého roka. Obnovila sa aj práca na dohodu o pracovnej činnosti. Na základe nej možno pracovať najviac desať hodín týždenne.
Dostupnejšie kúpele
Časť dôchodcov sa jednoduchšie dostane ku kúpeľnej starostlivosti. Od januára liečebné procedúry v kúpeľoch, ktoré odporučil lekár, platí zdravotná poisťovňa. Choroby, pri ktorých liečení si pacient platil všetko, presunuli do kategórie B, kde hradí len ubytovanie a stravu.
Príplatok na dieťa
Od januára niektorým dôchodcom, ktorí ešte živia dieťa, patrí príplatok k prídavku na dieťa. Štát tak ľuďom, ktorí už nepracujú, nahrádza daňový bonus, ktorí dostávajú len tí, čo pracujú.
Rajonizácia lekárov
Aby najmä dôchodcovia nemuseli za lekármi dlho a komplikovane cestovať, zaviedla sa takzvaná rajonizácia lekárov. Najmä starší ľudia vraj doplácali na to, že ich praktický lekár v blízkosti bydliska odmietol prijať, pretože už mal príliš veľa pacientov. Či toto opatrenie skutočne pomôže, ešte nie je zrejmé.
(joč)
