BRATISLAVA. Slovenský daviscupový reprezentant Dominik Hrbatý vie, že najlepšie tenisové roky už má za sebou. O medaile z olympijských hier už len tajne sníva. Nehrajúci kapitán nášho tímu v Davisovom pohári Miloš Mečíř už medailu má, dokonca dve. Zlatú vybojoval v dvojhre a bronzovú s Milanom Šrejbrom vo štvorhre na olympijskom turnaji v Soule 1988.
Včera obaja mužskí zástupcovia slovenského tenisu Hrbatý s Mečířom odcestovali do Pekingu.
Preslávila ho olympiáda
„Medaily mám odložené doma,“ spomínal pred cestou do Číny Mečíř. „Nezvyknem ich vyťahovať zo šuplíka, nie som nostalgický. Iba občas preleštím, keď ma pozvú na nejakú besedu a zoberiem ich so sebou do vrecka.“
Rok 1988 bol jeden z najlepších v kariére rodáka z Bojníc. Dostal sa na 4. miesto svetového rebríčka. Vo Wimbledone zviedol so Švédom Stefanom Edbergom, neskorším víťazom, veľkú päťsetovú bitku, keď viedol už 2:0 na sety.
Edberg mu stál v ceste aj na olympiáde pred 20 rokmi. Vtedy ho však v kľúčovom stretnutí celého turnaja zdolal a vo finále si poradil s Američanom Timom Mayottom.
„Pamätám si, že s každým súperom na turnaji som sa rozbiehal pozvoľna a výkon som dokázal gradovať,“ lovil v pamäti 44-ročný Mečíř. „Zdolal som aj hráčov, s ktorými som mal predtým nepriaznivú bilanciu.“
Ani kapitán slovenského daviscupového tímu si netrúfal hodnotiť, čo je viac - grandslamový či olympijský úspech. V roku 1986 sa prebojoval do finále US Open a o tri roky neskoršie hral vo finále Australian Open, v oboch prípadoch ho zdolal Ivan Lendl. V kariére vyhral v dvojhre 10 turnajov ATP.
„Na Slovensku ma ľudia poznajú skôr ako olympijského víťaza, hry pod piatimi kruhmi sú u nás najzvučnejšie,“ uvažoval. „Pre mňa bola olympiáda športovým sviatkom a ja som chcel ukázať, že som dobrý športovec. Zlato zo Soulu som bral ako bonus vo vydarenom roku 1988.“
V šľapajach tenisových rodičov Miloša a Petry Mečířovej sa vydali aj ich deti. Miloš junior je už na profesionálnej dráhe, Lucia by ho rada nasledovala.
Smog mu neprekáža
Dominik Hrbatý sa po vlaňajšej operácii pravého lakťa i ramena a vyše polročnej prestávke prepadol zo širšej svetovej špičky až do tretej stovky rebríčka a do Pekingu sa dostal iba zásluhou zmrazeného renkingu (70. miesto).
„Moje výsledky po maródke neboli príliš povzbudzujúce, ale súperi ma poznajú a vedia, že ako veľký bojovník nikomu nedám zadarmo ani jeden fiftín,“ povedal tridsiatnik z Bratislavy. V Sydney 2000 skončil v 1. kole, o štyri roky neskoršie v Aténach sa dostal do 2. kola. „V Pekingu sa pokúsim o prekvapenie.“
Hrbatý už dva razy hral na turnajoch ATP v čínskom hlavnom meste, avšak nový olympijský areál nepozná.
„Všetci nás strašia smogom, no mne predtým neprekážal,“ vravel. „Je pravda, že slnko nebolo príliš vidieť, zato dusná klíma vcelku nahrávala môjmu tenisu. Pri dobrej kondícii bola výhoda vždy na mojej strane.“
Hrbatý favorizuje na olympijské zlato Švajčiara Rogera Federera, hoci už teraz je jasné, že Švajčiar po návrate z Pekingu príde o post svetovej jednotky a žezlo prevezme ľavoruký Španiel Rafael Nadal.
Chcú žiť kolektívne
Mečíř s Hrbatým už majú jasno, čo budú na olympiáde robiť vo voľnom čase. „Budeme chodiť povzbudzovať našich reprezentantov,“ odpovedali unisono. „Aj v dedine chceme žiť kolektívnym životom.“
Dominik, ktorý včera oslavoval meniny, ešte dodal: „Ak by to mala byť moja posledná olympiáda ako aktívneho tenistu, potom si ju poriadne užijem!“
V Pekingu už na Mečířa s Hrbatým čaká Daniela Hantuchová, kým Dominika Cibulková s Janette Husárovou pricestujú do dejiska hier zajtra.
