JERUZALEM. Nadir Masri trénuje na olympiádu už desať rokov. V lacných, obyčajných teniskách a bez zázemia, bežného pre olympionikov. Jediný pár športovej obuvi, ktorý akotak obstojí na medzinárodných pretekoch, mu podarovali Katarčania. Sú tmavomodré a Masri si ich šetrí na preteky, trénuje, v čom sa dá. Kondičný tréning mu faxom „ordinuje“ športový lekár z Egypta.
Dvadsaťosemročný Masri súťaží v behu na 5000 metrov. Jeho najlepší čas je 14 minút 24 sekúnd, hodnú minútu za limitom potrebným na postup na olympiádu. Medzinárodný olympijský výbor mu však udelil jednu z voľných kariet.
Policajt
„Tie sa udeľujú športovcom v krajinách, ktoré by sa za iných možností na olympiádu nekvalifikovali,“ vysvetľuje hovorkyňa MOV Emmanuelle Moreauová.
Jeho účasť je preto gestom. Športovým aj politickým. Policajt a otec troch detí totiž pochádza z pásma Gazy a na drese mu bude svietiť nápis Palestína. Podobne ako ďalším jeho trom kolegom.
Ešte pred pár mesiacmi Masri trénoval doma v Gaze. Ako povedal viacerým svetovým médiám, niekedy sa nedalo. Keď po sebe strieľali Palestínčania a Izraelčania, či keď si účty vybavovali hnutia Hamas a Fatah. Stávalo sa mu, že aj tri dni nevytiahol päty z domu. Jeho „štadiónom“ boli úzke uličky Gazy či otvorené polia za utečeneckým táborom Bejt Chanun, kde sa narodil.
Od mája už trénuje na západnom brehu - v Jerichu. Tiež to nie je práve mierová zóna, ale stále lepšie ako v Gaze. Je tam pokoj na tréningy aj pestrejšia strava. Na izraelské povolenie opustiť Gazu čakal veľmi dlho. Pomohla mu až intervencia izraelskej mimovládnej organizácie, ktorá denne obvolávala úrady a pýtala sa, kedy odpovedia na jeho žiadosť vycestovať z pásma.
Futbalista
Masri si takmer všetko financuje sám. Nečudo, že má len veľmi skromnú výbavu. Z platu policajta nie je ľahké uživiť päťčlennú rodinu. Dostáva 300 eur.
Podľa miestnych novinárov mu nepomáha ani Palestínsky olympijský vybor. Ten tvrdí, že jediné, čo môže dať, je dres. Masri sa však nesťažuje. Posledné dni pred Pekingom sa pokúša dohnať, čo zameškal.
Hoci asi medailu nezíska, už teraz je považovaný za najrýchlejšieho bežca na dlhé trate v Palestíne. S atletikou začal pomerne neskoro, až v 16 rokoch, keď si jeho futbalový tréner všimol, že po zápase ešte obieha štadión do úmoru. O pol roka neskôr vyhral prvé regionálne preteky. Jeho doteraz najväčším úspechom je ôsme miesto na Ázijských hrach. A samozrejme letenka do Pekingu.
Autor: Tel Aviv
