Nepríde vám ľúto, že sedíte medzi divákmi?

„Neviem, ešte som nebola v takej situácii. Určite mi bude ľúto, keď súperky uvidím na vode. Ale zažiť olympiádu, hoci aj v hľadisku, je skúsenosť do budúcnosti.“

Už prebolel prehratý kvalifikačný boj?

„V podstate áno. Sem-tam mi to ešte čosi pripomenie, ale už som sa s tým vyrovnala.“

Presadzujete nový, otvorenejší štýl komunikácie s fanúšikmi, sponzormi aj s médiami, než u nás bolo zvykom. Ako sa vám odkomunikovával neúspech?

„Podstatne ťažšie ako úspech. Sú to úplne rozdielne formy komunikácie. Človek sa musí povzniesť nad sklamanie, ktoré vo vnútri prežíva. Je to súčasť povolania športovec. Či vyhrá alebo prehrá, musí využiť šancu prezentovať sa v médiách. Pre čitateľa nemusí byť zaujímavé len to, čo si myslí víťaz. Príbeh je aj za tým, kto skončil druhý alebo posledný.“

Aký príbeh je za vami? Museli ste v sebe veľmi brzdiť emócie?

„Nie, ja nie som veľmi emotívny typ. Skôr naopak, ťažko prejavujem emócie.“

Aké ste mali ohlasy? Predpokladám, že vás mnohí chlácholili spôsobom váš čas ešte len príde.

„Väčšina naozaj vravela, že ešte mám čas a stihnem aj dve olympiády.“

Čo ste im odpovedali?

„Možno naozaj môj čas ešte príde, ale zároveň si uvedomujem, že v športe sú štyri roky dosť dlho. Môžu prísť zranenia alebo iné okolnosti. Nemusí byť také jednoduché o štyri roky dostať sa zasa do situácie, že budem mať olympiádu tak na dosah ako teraz.“

Navyše, Kaliská sa dala počuť, že chce ísť ešte aj do Londýna...

„Aj ja som to čítala.“

Čo robí prehraná olympiáda so psychikou mladej, sebavedomo pôsobiacej športovkyne?

„Predovšetkým mi napadlo hľadať únikovú cestu. Venovať sa niečomu inému, čo mi bude spôsobovať radosť.“

Navždy?

„Nie. Nebyť chvíľu v športovom svete. Potrebovala som fyzicky aj psychicky vypnúť. Samozrejme, vedela som, že sa za pár dní vrátim na vodu.“

Museli ste sa nútiť do série pretekov Svetového pohára, ktorá zakrátko nasledovala?

„Ani nie. Stanovila som si dátum, kedy začnem znova trénovať, aby som bola pripravená na poháre a podľa plánu som aj šla.“

Pokazili ste niečo v príprave na internú kvalifikáciu?

„Nič by som nemenila. Príprava bola dobre naplánovaná, aj sa nám ju podarilo úspešne absolvovať. Cítila som sa v najlepšej forme za celý rok.“

(Tréner Robert Orokocký: „Ešte päť bránok pred koncom druhej jazdy v druhých pretekoch bola Jana olympioničkou. Potom však skrátenie trate do jednej z bránok, vlastne zbytočné, ju stálo 50 trestných bodov. Nešla slabšie, nezlyhala. Proste sa to stalo.“)

Ako zaknihujete tento rok: ako zbabraný?

„Nebudem sa pozerať dozadu. Nerada by som tým negatívne ovplyňovala to, čo ma môže čakať v budúcnosti. Tento rok nebol úspešný, to je fakt. Aj taký rok však musí byť, aby tie ďalšie mohli byť úspešnejšie.“

Do Pekingu sa z Čiech aj zo Slovenska prebojovala stará škola: 40-ročná olympijská víťazka 1996 a 2000 Štěpánka Hilgertová a 36-ročná šampiónka 2004 Elena Kaliská. Vďaka čomu majú stále navrch kajakárky s nošou skúseností?

„Náš šport sa skladá zo strašne veľa detailov z rôznych oblastí: sily, vytrvalosti, techniky aj skúsenosti. Čím viac máte na vode najazdené, tým lepšie predvídate a reagujete na situácie, ktorú vzniknú. Lepšie poznáte seba aj súperov, svoje aj ich silné a slabšie stránky.“

Ako dopadne stará garda v Pekingu?

„V pekinskom kanáli sa zíde mať veľa skúseností, lebo tamojšia voda je náročná. Určite bude vyhovovať technicky zdatným pretekárkam. Také sú však aj niektoré mladé kajakárky, napríklad Nemka Bongardtová. Neviem, ťažká otázka. Výsledky možno prekvapia aj skúsených odborníkov.“

Kaliská bola v roku 2004 favoritkou č. 1: pred olympiádou povyhrávala takmer všetko, čo sa dalo. Je niekto tohto roku v takej forme?

„Toto leto jednoznačne nedominovala žiadna kajakárka. Pravda, nie všetky štartovali na všetkých pretekoch. Najsilnejšia konkurencia sa zišla na Svetovom pohári v Prahe, kde vyhrala Hilgertová, ktorá zvíťazila aj na majstrovstvách Európy.“

V čom sa líši vaša filozofia slalomu od filozofie staršej generácie?

„Vo filozofii nevidím veľký rozdiel. Nedávno sa zmenili pravidlá, skrátili sa lode a vznikla možnosť inak prechádzať bránkami. Mladšia generácia je prispôsobivejšia a dokázala to využiť. Aj Hilgertovej však zmeny sadli. Asi preto, že je nižšia. Kratšia loď vyhovuje jej fyzickým parametrom.“

Predpokladal som, že spomeniete rýchlosť jazdy, ktorá je vašou doménou.

„Každý si musí nájsť svoju ideálnu rýchlosť. Nie vždy je výhodné byť najrýchlejší. Víťaziť sa dá aj dvoma, o sekundu pomalšími, ale vyrovnanými a čistými jazdami. Treba nájsť ideálnu rovnováhu.“

(Orokocký: „Málokedy sa stane, že by Jana nemala najrýchlejší čas dňa. Súvisí to s jej štýlom jazdy. Zabŕda do chlapčenského štýlu a zatiaľ na to asi aj dopláca. Ide na hranu, a stane sa, že ju zdolajú dievčatá, ktoré idú pomalšie, ale čisto. Keď však sledujem vývoj vodného slalomu, aj ďalšie mladé pretekárky začínajú jazdiť agresívne. Tak, ako je to bežné v mužskom kajaku. Riskantne, jednoducho naplno. Na desatiny, nie na sekundy. Nie stredom bránok odvrchu až dole. Jana by mohla ťažiť z náskoku v príprave.“)

Kedy ste sa zahľadeli do chlapského štýlu?

„Voľakedy som sa porovnávala s dievčatami. Už dávnejšie sa však snažím odpozorovať čo najviac od chlapcov.“

(Orokocký: „Keď sme spolu začínali v roku 2001, videl som v jazdení na chalanský spôsob cestu, ako sa rýchlo dostať hore. Vďaka Janiným pákam, práci s telom a hlavou, sa rýchlo priblížila svetovej špičke. Veľmi sľubné časy jazdila už v roku 2002. Potom prišlo zranenie. Aténska olympiáda jej ušla o jediný bod - v posledných pretekoch prehrala s Gabikou Stacherovou. Má na rýchlu jazdu mentalitu, zdravú drzosť, nie je opatrnícka. Aj v jazde pod tlakom, v strese musí mať pretekárka guráž sa do toho pustiť na priamo.“)

Titul majsterky sveta vás posunul až do blízkostí celebrít. V médiách odpovedáte dokonca aj na otázky z politiky. Ako sa pritom cítite?

„Nie je to jednoduché. Chápem však, že verejnosť nezaujíma len názor odborníka, ale aj to, čo si myslí umelec či športovec. Niektoré otázky sú naštylizované tak, že vám vnucujú odpoveď. Len aby ste odpinkli späť a bolo to z vašich úst. Také veľmi nemám rada. Nie vždy mám dokonalý prehľad o situácii, ale snažím sa mať aspoň nadhľad. Núti ma to neostávať mysľou len v športe, ale v rámci odreagovania vnímať aj svet.“

Občas publikujete svoje doj­ my aj na stránkach novín. Ako olympionička by ste boli obmedzená predpismi MOV, ako turistka nebudete. Tešíte sa?

„Ešte som nedostala žiadnu ponuku. Pár dojmov iste napíšem na svoju webovú stránku. Rozhodne ju však nemienim zbulvarizovať.“

Čo tak napísať pár postrehov aj do knižnej publikácie Peking 2008?

„Veľmi rada.“

Čas nových mét: kajakárka bude jazdiť aj v kanoe

S najväčšou novinkou vyrukovala Jana Dukátová na záver rozhovoru: Rozhodla som sa, že to, čo mi nevyšlo, sa pousilujem vynahradiť si tým, že budem jazdiť dve disciplíny.

Jana Dukátová testuje nový kajak. Čochvíľa však začne skúšať aj nové kanoe. K1 sa jej máli. Chce súťažiť aj v C1.

Bratislavčanka sa ako jedna z prvých žien na svete snaží využiť prvky mužskej jazdy v kajaku. Okrem toho chce byť pionierkou novozavádzaného kanoe, lode, dosiaľ vyhradenej len mužom.

O veľkej šanci

„Od budúceho roka je v ženskom programe Svetového pohára aj nová disciplína C1. Rozhodla som sa, že to, čo mi dosiaľ nevyšlo, sa pousilujem vynahradiť si tým, že budem jazdiť dve disciplíny,“ vraví. „Nasledujúci rok bude testovací. Uvidím, ako to zvládnem, ako bude jedna disciplína ovplyvňovať druhú. Myslím si, že je to veľká šanca. Je čas uvažovať aj nad novými métami.“

„Kanoe sa mi odjakživa páčilo,“ pripomína. „Už ako 15-16– ročná som ho skúšala na tichej vode.“

Dvadsaťpäťročná absolventka knižničnej a informačnej vedy na bratislavskej Filozofickej fakulte má guráž. Jej tréner Robert Orokocký ju v tom podporuje.

O technike

„Kanoistická disciplína je veľmi technická a Jana je technický jazdec, takže môže mať navrch,“ myslí si kouč.

„Nepôjde na ňu cez silu, ale cez balans, stabilitu, cit na vodu. Má dobré páky, je silná v trupe. Len neviem, koľko vydrží kľačať. Aj v tejto disciplíne by sa však mohla dostať sa medzi najlepšie. Zatiaľ je na svete len pár špecialistiek a skôr na iných kontinentoch než na európskom - v Amerike a v Austrálii.“

Kajak pre ňu ostane prvoradý, pripomína tréner. To je logické.

V kanoe budú ženy najbližšie dva roky súťažiť len vo Svetovom pohári. Prvé majstrovstvá sveta v C1 sú v pláne až na rok 2011 - práve u nás, v Čunove.

„Na londýnskej olympiáde 2012 sa táto nová disciplína určite ešte neobjaví,“ dopĺňa Orokocký.

O novej lodi

Aj preto sa Dukátová najskôr pustila do testovania nových kajakov. „Sedela som vo viacerých,“ vraví.

„Momentálne skúšam jeden z Francúzska. Rozhodnem sa koncom leta. Teraz je najlepší čas robiť zmeny.“ Zatiaľ jazdí na lodi z dielne Bratislavčana Vajdu.

„Skúšala som jeho tohtoročný model a teraz testujem dosť odlišnú francúzsku loď. Oveľa ľahšie ju jedným záberom otočíte, no na druhej strane rýchlo stráca rýchlosť, takže stále treba pádlovať.“

„Jana musí zmeniť typ lode,“ myslí si tréner. „Loď, ktorú má, už nestačí na čoraz ťažšie, zalomenejšie trate, čo sa stavajú. Viac sa chodí z boka na bok po rieke a niektoré kombinácie je doterajšou loďou veľmi ťažké prejsť.“