TRNAVA. Aj s vežami meria len niečo cez dva metre. Kostol postavil trnavský kamenár a dláždič Jozef Horváth na svojom pozemku v roku 1935.
„Bol to môj pradedo, ktorého som osobne nepoznala,“ hovorí súčasná majiteľka kostola Renáta Rudererová. Vie o ňom, že hovoril po maďarsky a po nemecky, rád cestoval a spoznával pekné veci.
Na dovolenke v Taliansku uvidel románsky kostol, ktorý si v menšom postavil z takzvaných mačacích hláv priamo pred domom. Oltár vyrobili majstri z Maďarska, fresky ten istý umelec, čo ich robil v trnavskom Dóme a zvony pochádzajú z firmy Fischer. Cez strechu možno do kostola vojsť, no zmestí sa tam sotva jedna osoba. Interiér má to, čo skutočný kostol – chladnú kamennú dlažbu a vitráže. Majster ho dal dokonca aj vysvätiť.
Po rokoch kostol sadá, na stene sa objavila prasklina. Je taká, ako vo všetkých ostatných kostoloch. Luster, organ, oltár i kostolné lavice na leto vyložili von, aby ich očistili a zakonzervovali. „Budeme si to robiť sami, prisľúbil nám pomoc náš známy od fachu. Opraviť chceme aj klenbu, ktorá sa rozpadá, namaľovať strechu a potom ho iba udržiavať,“ dodala majiteľka.
Návštevám vždy dodáva historku, že ku kostolu chcel prastarý otec pristaviť aj faru, no prastará matka povedala, že buď ona, alebo fara. Tak si vybral a minifara na jeho dvore nevyrástla.
„Kostol pre nás znamená históriu rodiny a úctu k predkom,“ dodala Renáta Rudererová, ktorá zastupuje asi štvrtú generáciu tejto rodiny v Trnave.
