BRATISLAVA. Kontrolovať ceny. To je úloha, ktorú si na svoje plecia chce vziať štát. Pomôcť majú aj občania a zdá sa, že sa tak už deje. Posúdiť, kedy cena vzrástla objektívne a kedy už ide o „europríživníka“, nie je jednoduché. Splnomocnenec vlády pre zavedenie eura Igor Barát však vyzval ľudí, aby si ceny všímali a podozrivé zmeny hlásili.
Jeho výzva sa začína napĺňať. Podozrenie pre nekalé obohacovanie sa na úkor občanov len pre euro prišlo aj do redakcie SME, a to o celých 35 percent. „Dňa 21. júla som kúpila 2 kilá najlacnejšej, ale aj nekvalitnej ryže za 21,90 koruny (72 centov),“ píše v liste čitateľka, ktorá však o pár dní neskôr pri kúpe rovnakého tovaru zostala prekvapená. „Tá istá ryža už bola v cene 29,90 koruny (99 centov).“
Čo teraz?
Splnomocnenec Barát radí, že ľudia v takých prípadoch môžu osloviť aj jeho kanceláriu cez webovú stránke alebo aj telefonicky na bezplatnom čísle 0800100304. Tak, ako bolo sľúbené, kompetentné osoby sa budú zaoberať každým podnetom jednotlivo.
Zaujímalo nás, ako to bude prebiehať. ¶ „Prvý krok je, že by sme zvýšenie porovnali s celkovým vývojom na trhu v danom segmente,“ povedal Barát. Ak sa podozrenie potvrdí, vyzvú obchodníka na vysvetlenie. Ak vyjde najavo, že zdraženie nevychádza z objektívneho dôvodu, bude vyzvaný, aby cenu znížil. „Tak, aby zodpovedala trhovému vývoju u konkurencie v celom segmente.“
Ak sa obchodník neumúdri, vezmú mu nálepku signatára etického kódexu. Samozrejme, že predtým sa musel zaviazať, že etický kódex bude dodržiavať. V najhoršom prípade sa dostane na čiernu listinu.
Ak cenoví kontrolóri budú porovnávať sporné ceny tovarov s priemernými cenami na trhu, zaujímalo nás, aké zvýšenie ceny od priemeru bude ešte v norme. Josef Lounek zo Združenia slovenských spotrebiteľov, ktoré sa do Barátovej akcie zapojilo, nám číslo povedal s tým, aby sme si ho nechali pre seba, lebo potom by všetci podnikatelia mohli zvýšiť ceny do tejto „akceptovanej“ hranice.
Združenie má 92 anketárov, ktorí majú na starosti sledovať ceny v obchodoch.
Ryža v akcii
Keď sa vrátime k problému s ryžou, cenoví kontrolóri by v tomto prípade asi nemali ťažkú prácu. Išlo o akciovú cenu, vysvetlil nám dotknutý obchodný reťazec. To znamená, že v čase, keď pani ryžu kúpila prvýkrát, bola zlacnená, v druhom prípade už nie.
Takýchto podnetov prameniacich z nedorozumení zrejme čaká Barátových ľudí a štátne orgány viacero. „Samozrejme, že ľudia sa môžu aj pomýliť, lebo ľudia to nedošetria,“ hovorí Marta Černá, predsedníčka Fóra spotrebiteľov. Súhlasí aj Ľubomír Drahovský, analytik prieskumnej agentúry Terno. „Keď nepoviem ľuďom, čo sú principiálne kritériá na posudzovanie ceny a jej zvyšovanie, tak nemôžu mať toľko informácií, aby mohli ceny kontrolovať.“
Chyby sú podľa neho v celom systéme cenových kontrol. „Neboli vytvorené jednotné kritériá na posudzovanie toho, čo je zdraženie, čo je zvýšenie ceny, čo je štandardná cena, čo je porovnanie ceny z akcií a ceny v štandardnom predaji. Kritériá sú postavené trochu na vode“.
Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec dodáva, že takýto ľudový mechanizmus kontroly cien nabáda na to, aby sa vinník hľadal oveľa intenzívnejšie. „V tomto prípade je jasné, že podnikatelia sú tí, ktorí sa majú stať obetnými baránkami,“ povedal.
