Veríte, že HZDS dostalo milióny od invalidného dôchodcu?
„Na tomto dare je podozrivých niekoľko skutočností. Veľmi nedôveryhodné je, že nie je vo výške rovných 7 miliónov korún, ale 7 169 097 korún. Je neobvyklé, že by si niekto pri takých vysokých sumách presne na takéto malé korunky vypočítal svoj dar.“
Nič viac nie je podozrivé?
„Ďalšia vec, ktorá zvyšuje pochybnosti, je, že darca je invalidný dôchodca a nepôsobí, že má majetok. Ďalšou skutočnosťou je, že túto sumu odovzdal v igelitke a po známom. Toto všetko sú faktory, ktoré vyvolávajú veľmi vážne pochybnosti, či pán Trávniček je skutočným darcom.“
Podobá sa táto kauza v niečom s fiktívnymi darcami SDKÚ v roku 2004?
„Podobné je, že naozaj sú závažné pochybnosti, že dary deklarované vo výročných správach nepochádzajú od uvedeného darcu. Aj v prípade SDKÚ bola dôchodkyňa z Trenčianskych Teplíc, ktorá tvrdila, že darovala strane vyše 200–tisíc korún. Tiež navonok nevyzerala, že mala peniaze navyše pre politickú stranu a nie pre seba či svoju rodinu. Rozdiel medzi SDKÚ a týmto prípadom je v tom, že niektorí darcovia SDKÚ vôbec nevedeli o tom, že mali strane nejaké peniaze darovať. Trávniček tvrdí, že peniaze HZDS dal.“
HZDS tiež zobralo dar 50–tisíc korún od Transpetrolu, čím porušilo zákon. Ktorý z týchto darov je podľa vás horší?
„To sa nedá porovnať. Sedem miliónov je suma, ktorá už v účtovníctve politickej strany niečo znamená. Keďže existuje veľké podozrenie, že tieto peniaze nemusia byť od invalidného dôchodcu, tak je táto kauza významná v tom, že by mohlo ísť o netransparentné financovanie strany. Dar Transpetrolu je nízky, ale táto kauza je nebezpečná v tom, že firmy, na ktoré má štát vplyv, by takýmto spôsobom mohli uprednostňovať niektoré politické strany. V Ústave platí princíp oddelenia politických strán od štátu. V tomto konaní je veľké nebezpečenstvo, a preto ho zákon zakazuje.“
Môžu pri tom miliónovom dare vzniknúť pochybnosti, že ním HZDS kryje úplatok?
„Okolnosti sú natoľko podozrivé, že vyvolávajú veľké pochybnosti, ako a kým je HZDS financované. Či nie je financované z nejakých skrytých alebo dokonca nelegálnych zdrojov.“
Hnutiu za to hrozí pokuta 14 miliónov korún. Je to dostatočná sankcia?
„Keďže pokuty sa zo zákona nesmú platiť zo štátnych príspevkov, tak v prípade vysokých darov je pokuta vo výške dvojnásobku významná. HZDS má dlh 30 miliónov korún, myslím, že pre túto stranu je takáto sankcia dostatočná. Horšie je to s malými darmi. Ďalšou dôležitou sankciou je, že sa o tomto prípade hovorí a veľmi dôležitá môže byť reakcia verejnej mienky voči tejto politickej strane.“
Myslíte si, že voliči HZDS sú na takéto kauzy citliví?
„Celkovo slovenskí voliči sú citliví na jednotlivé udalosti, ale ako keby potom nevyvodzovali dôsledky voči stranám vo voľbách. Ľudia nevytláčajú politické strany a politických činiteľov, ktorí sa nesprávajú eticky a zákonne, z politického ringu.“
HZDS o kauze mlčí. Nestáva sa tak ešte viac nedôveryhodnejšie?
„Ak politická strana nevie dostatočne vysvetliť svoje konanie, tak zbytočne udržiava škandál. Mlčaním podporuje svoju nedôveryhodnosť.“
Čo by mali novinári urobiť, aby prinútili hnutie prehovoriť?
„Myslím si, že možnosti novinárov sú veľmi obmedzené. Ak sa nepodarí tento prípad udržať medzi verejnosťou a získať podporu iných verejných činiteľov, hrozí, že táto kauza pôjde do stratena. Myslím si, že v tomto sú kľúčové okrem novinárov aj verejné inštitúcie.“
Neočakávali by ste, že zareaguje aj premiér, ktorý bol jedným z najväčších kritikov SDKÚ pri škandále fiktívnych darcov?
„Ak je premiér prezieravý a múdry, očakávala by som jeho reakciu. A to práve z toho dôvodu, že nedôvera voči HZDS sa môže preniesť na nedôveru voči celej koalícii. Ak sa premiér nesnaží zistiť, či jeho koaličný partner je financovaný transparentne a či nehrozí, že bude vo verejných funkciách presadzovať záujem nejakých finančných skupín, tak je to slabý alebo zlý premiér.“
Na kauzu fiktívnych darcov prišla pred štyrmi rokmi Aliancia Fair-play. Teraz pochybných darcov HZDS odhalili novinári. Prečo to nedokázal parlamentný výbor?
„Tieto kauzy preukazujú, že kontrola finančného výboru je absolútne formálna. Zdá sa mi absurdné, že výbor v takých okatých prípadoch, ako je dar od Transpetrolu, si pochybenia nevšimol. Rovnako, že si tieto skutočnosti nevšimol ani audítor. Myslím si, že to je ďalšou kvapkou, aby politické špičky konali. Mali by zabezpečiť funkčnú kontrolu mimo parlamentu, ktorá by mala dostatočné právomoci podozrenia aj preveriť.“
Ako by mala táto kontrola fungovať?
„Určite by to mal byť nezávislý úrad, ktorý by mal záruky proti odvolateľnosti. Jeho nezávislosti by pomohlo, ak by jeho funkčné obdobie nebolo viazané na volebné obdobie, ale bolo by dlhšie. V Amerike majú v prípade podobnej organizácie, ako je Najvyšší kontrolný úrad, pätnásťročné funkčné obdobie. Dôležité je, aby mal kompetencie prijímať podnety a preverovať ich v súčinnosti s inými orgánmi, napríklad s políciou. Mal by mať možnosť ísť do účtovníctva politických strán.“
Vidíte nejaký rozdiel v prístupe jednotlivých strán pri zverejňovaní finančných správ?
„Vidím rozdiel v stranách, ako je SDKÚ, ktorá prešla škandálmi a potom urobila niekoľko krokov aj nad rámec zákona. Napríklad začala darcov zverejňovať priebežne. K nej sa pridali aj iné politické strany. Smer má napríklad nie síce nad rámec zákona zverejnené aj archívne výročné správy.“
SNS vo svojej správe uvádza, že vlani neprijala žiadny dar. Je to dôveryhodná informácia?
„Zaregistrovali sme, že stranám začal kontinuálne klesať počet darcov, čo pôsobí nedôveryhodne. Štátne príspevky sú vyššie, ale nikdy nepokryjú plnohodnotne výdavky strany. Ak strany nevykazujú darcov, nepôsobí to dôveryhodne. Je pár ďalších informácií, ktoré vyvolávajú podozrenia, že politické strany nezahŕňajú všetky údaje do oficiálneho účtovníctva.“
Existuje na Slovensku strana, ktorá nič neutajuje?
„Tým, že nikto z nás nevidí do účtovníctva, nemôže to s istotou povedať. Ale to, že na Slovensku funguje len formálna kontrola, ktorá na nič nepríde, a neexistuje precedens, že ak sa vynorí škandál, tak to štátne orgány aj dostatočne preveria a potrestajú, vytvára veľký priestor na to, aby politické strany relatívne beztrestne skrývali údaje.“
Aký systém financovania strán by bol najtransparentnejší?
„Všade vo svete sa o tom vedú polemiky a podľa mňa nikto správnu odpoveď ešte nenašiel. V Aliancii sa nám najviac pozdáva kombinovaný systém, teda maximálne polovica príjmov politických strán zo štátneho rozpočtu a polovica zo súkromných darov. Jeho čaro je v tom, že strana musí vykázať polovicu svojich darov na to, aby dostala štátny príspevok v rovnakej výške. Strany to núti vykazovať tieto dary oficiálne z oficiálnych zdrojov. Samozrejme, že všade vo svete platí, že tým, že sú strany príliš blízko pri moci, tak sa budú pravidlá obchádzať. Preto by sa malo pracovať aj na mechanizmoch, ako odhaľovať nelegálne financovanie strán mimo oficiálneho účtovníctva.“
Myslíte si, že Alianciu Fair–play politické strany berú vážne?
„Niekedy mám pocit, že nerešpektujú nielen nás, ale ani občanov a priamo sa im aj nám vysmievajú do tváre. Ale niekedy, keď prídeme so zisteniami, ktoré sú nepriestrelné a naozaj niet kam uhnúť a podporí nás aj verejná mienka, tak strany vyvodia dôsledky. V tom prípade si myslím, že nás rešpektujú.“
Ako vyzerá vaša komunikácia? Nie je to tak, že zo začiatku vôbec nechcú s vami hovoriť?
„Je to rôzne. Niekedy strany nechcú odpovedať. Ak nemajú čo skrývať, odpovedajú ochotne. Ak narazíme na problém, ochota sa stráca.“
Ktorá strana najochotnejšie spolupracuje?
„Kým bol predsedom SMK Béla Bugár, tak tá ochota bola veľmi dobrá. Keď sme napríklad v minulosti zistili, že SMK niektoré informácie z okresných organizácií nezahrnula do oficiálneho účtovníctva a nepredložila ich vo výročnej správe, tak sme sa stretli s predsedom aj s účtovníčkou. Otvorene pred voľbami v roku 2002 komunikovala aj Aliancia nového občana. Ale myslím si, že s výnimkou SMK neexistuje politická strana, ktorá by kontinuálne bola ochotná reagovať na naše zistenia a komunikovať.“
Autor: Veronika Šutková
