Močiar nie je miesto na hranie, takto kričia už stáročia starší ľudia pod úpätím Belianskych Tatier na svoje ratolesti. Medzi miestnymi sa totiž rozšírila legenda o vojsku na koňoch, ktoré pred 300 rokmi zmizlo v nebezpečných slatinách okolitých lesov a lúk.
Príbeh údajne nevychádza z overených historických prameňov, ale keď sme sa v júni brodili Belianskymi lúkami, nezdal sa nám až tak nepravdepodobný. Toto vápenaté slatinné rašelinisko sa nachádza na severozápadnom okraji Popradskej kotliny a patrí medzi najcennejšie lokality svojho druhu na Slovensku.
V minulosti bolo územie využívané na poľnohospodárske účely, najmä na pasenie dobytka, pričom bola pravidelným kosením udržiavaná rozmanitosť biotopu. V šesťdesiatych rokoch v dôsledku celoslovenského trendu odvodňovania močarísk sa začala táto biodiverzita vytrácať. Niektoré plochy sa intenzívne využívali, iné začal človek opúšťať, a preto zarástli.
Proces sukcesie sa snaží svojím projektom zvrátiť organizácia Daphne v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky. Do svojho programu zahrnuli obnovu obhospodarovania, riešenie problému vodného režimu a medzi miestnymi obyvateľmi rozšírenie informácií o možnosti využívať prírodné bohatstvo vo vlastný prospech.
Modelovým príkladom je občan z blízkeho okolia, ktorý každý rok spotrebuje vlastnoručne pokosenú trávu na kŕmenie hospodárskych zvierat, pričom je aj finančne motivovaný.
Prečo zachovať rašeliniská
Pri prechode chráneným územím s celkovou výmerou 70 hektárov sme sa mohli presvedčiť o význame zachovania rašelinísk. Vďaka vysokému obsahu vápnika v pôde tu rastie veľa druhov rastlín. Medzi najkrajšie a najvzácnejšie patrí orchidea, mäsožravá tučnica obyčajná, vachta trojlistá, čermeľ roľný a páperník širokolistý, ktorý je indikátorom slatinného územia.
Močariská nie sú zaujímavé len z botanického hľadiska, ale sú aj domovom mnohých druhov živočíchov. Niektoré dievčatá nás krikom upozornili na množstvo veľkých pavúkov. Pri pokuse odfotiť skákajúcu žabu zapadla naša fotografka až po kolená do mäkkého bahna.
Pri diskusii s našimi sprievodcami sme sa dozvedeli, že na zachovanie rozmanitosti biotopu, ktorá robí túto oblasť zaujímavou, sú potrebné aktívne zásahy. Hoci sa na prvý pohľad môžu javiť negatívne, práve vykášanie trávy a výrub krovinatého porastu sú faktory držiace tento biotop pri živote.
Stavba náučného chodníka
Lokalita je národnou prírodnou rezerváciou, patrí do štvrtého stupňa ochrany, je v sústave Natura 2000, a preto má aj turistický potenciál, z čoho by mohli profitovať aj miestni obyvatelia.
V budúcom roku je naplánovaná výstavba náučného chodníka s informačnými tabuľami, ktorý by mohol ešte viac turisticky zatraktívniť podtatranský región.
Chodník by mal byť vystavaný z dreva, aby návštevníci mohli obdivovať veľkoleposť okolitých hôr a pestrofarebnosť Belianskych lúk bez strachu zo zmiznutia v močiari.
Monika Cmolová,
Veronika Gburíková,
Radoslava Pavlikovská,
Matej Tešlár
