Živnostníci za celý život zarobia asi o päť miliónov korún viac ako ich kolegovia zamestnanci s rovnakým hrubým príjmom.
Byť zamestnancom sa dnes neoplatí. Ani snaha ministerstva práce zmeniť Zákonník práce a chrániť ľudí pred vynútenou živnosťou na tom nič nezmenila. Počet živnostníkov napriek tomu stúpol, a to aj v činnostiach, ktoré ministerstvo chcelo postihnúť.
Podnikateľská aliancia Slovenska vypočítala, že pri rovnakých príjmoch sú na tom živnostníci, ale aj majitelia eseročky, oveľa lepšie ako klasickí zamestnanci. A to aj za predpokladu, že časť toho, čo na nižších odvodoch a daniach ušetria, si odkladajú na dôchodok, napríklad cez sporenie alebo životné poistenie.
Aj pri rovnakej penzii
Aliancii vyšlo, že živnostník má čistý príjem o 39 percent vyšší ako zamestnanec a napriek tomu sa dá dosiahnuť, že ich dôchodky budú rovnaké. Majiteľ účelovo zriadenej eseročky má v čistom oproti zamestnancovi viac o 32 percent. Za celý život si tak živnostník zarobí o päť a majiteľ eseročky o vyše štyri milióny viac ako zamestnanec.
Úspory dosiahnu tým, že platia nižšie alebo žiadne odvody, môžu si účtovať skutočné alebo paušálne výdavky a odvody navyše neplatia z celého príjmu, ale zhruba len z polovice daňového základu.
Porovnávali pritom príjem – cenu práce, ktorá zodpovedá priemernej mzde vyše 20-tisíc korún (664 eur). Cena práce zamestnanca alebo takzvaná super hrubá mzda je v takomto prípade zhruba 28-tisíc (929 eur).
Výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Róbert Kičina tvrdí, že živnostníkov z tohto dôvodu pribúda aj v profesiách, ktoré sú typické pre zamestnancov. Napríklad predavači, robotníci. Trend nezastavila ani novela Zákonníka práce, ktorou chcela Ficova vláda zamedziť rozmach špekulatívnych živností.
Súčasný daňovo-odvodový systém môže podľa Kičinu narobiť v budúcnosti veľké problémy štátnym financiám a politici by sa už dnes mali zamýšľať, ako vyriešiť, aby zamestnanci neboli diskriminovaní. „Súčasné pravidlá sú v neprospech zamestnaneckých pracovných pomerov, umožňujú špekulácie, z ktorých jednotlivec získa, spoločnosť stráca a zhoršuje sa aj morálka občanov. Kapitál sa dostáva k ľuďom, ktorí špekulujú a nie k tým, ktorí tvoria hodnoty,“ povedal Kičina.
Nevýhody zamestnania potvrdil aj expert na dane a odvody Jozef Mihál. Zároveň upozorňuje aj na riziká živnosti. „Keď má murár živnostník úraz, dostane len chabú nemocenskú. Zamestnanec by mohol poberať dávky až vo výške 80 percent denného hrubého príjmu.“
Živnostníci takisto nemajú nárok na dovolenku, odstupné, cestovné náhrady, náhradu mzdy, ak boli s dieťaťom u lekára a môžu byť prepustení zo dňa na deň.
Chápu voliča, nechápu ekonóma
Štát prichádza o peniaze tým, že mnohí zamestnanci pre finančné výhody prechádzajú do živnostenského pomeru. „Novela Zákonníka práce dokázala, že politici, ktorí výborne chápu, ako sa ľudia rozhodujú vo voľbách, nemusia vôbec chápať, ako sa ľudia rozhodujú v ekonomike,“ povedal šéf inštitútu INEKO Eugen Jurzyca.
Aj on si myslí, že živnostníci by oproti zamestnancom nemali byť zvýhodnení. „Ak dvaja ľudia vyrobia rovnaký produkt, mali by byť rovnako zdanení, platiť rovnaké odvody bez ohľadu na to, či podnikajú, alebo sú zamestnaní,“ povedal Jurzyca.
Riešenie by podľa PAS nemalo spočívať v tom, že sa vezmú výhody živnostníkom. Skôr sa majú hľadať opatrenia, ktoré ušetria štátu peniaze, a tým umožnia znížiť odvody. Napríklad tak, že sa zjednotia sadzby odvodov, začnú sa platiť odvody zo všetkých príjmov, ktoré sa zdaňujú, zamestnanci budú mať takzvanú super hrubú mzdu, aby ich čistý príjem bol lepšie porovnateľný so živnostníkmi.
Ministerstvo financií tvrdí, že štát dnes nemá na znižovanie odvodov pre vysoký deficit Sociálnej poisťovne, ktorej vyše 20 miliárd ročne vezme druhý dôchodkový pilier. „Snažíme sa cez rôzne opatrenia o úspory vo verejných financiách, čo je jediná cesta, aby sa v budúcnosti dalo uvažovať o znížení odvodov,“ povedal hovorca ministerstva Miroslav Šmál.
Ak dvaja ľudia vyrobia rovnaký produkt, mali by byť rovnako zdanení a platiť rovnaké odvody bez ohľadu na to, či podnikajú alebo sú zamestnaní.
Eugen Jurzyca šéf INEKO