Už to tu bolo ikskrát: určovanie hraníc medzi veľkou a malou knihou, medzi textom a literatúrou. A pritom je to také banálne - každému podľa chuti. Nejako takto možno uvažuje pri písaní svojich textov Eva Urbaníková. Autorka lifestylových poviedočiek čudnej úrovne, ktorá sa rozhodla, že jej písačky potrebujú väčší priestor. Lenže...
Knihy, ktoré na prebale chvália literárne „autority“ typu Beňová-Flašíková, sú už vo svojej podstate podozrivé. Človek má normálne strach takéto dielka otvoriť. Ale dajme tomu: Stalo sa mi všetko je v prvom a možno i v poslednom rade kniha žánrová s jasným cieľovým prijímateľom. Ste žena, máte zhruba od 28 do 45 a stále chcete vibrovať spolu s rytmom doby.
Preto sa prispôsobme žánru: autor recenzie má rád lifestyles a lesklé kriedové obálky, slepo zbožňuje popkultúru a listovanie módnymi časopismi mu nepríde ako úplná strata času. Bohužiaľ, dokáže porovnať tie slovenské so zahraničnými. Práve toto je problém Urbaníkovej, rovnako ako jej bývalý magazínový chlebodarca, aj jej nová kniha je zúfalo slovenská.
Lenže čitateľkám už nejako v Smotánke a na „kultúrnych“ stránkach slovenských mesačníkov natlačia do hlavy, že Stalo sa mi všetko je fajn kniha. Stačí byť „fresh“, a z Urbaníkovej textu to až kričí. Pretože dnes je out najmä delenie na in a out. Všetko preto musí byť svieže - máme novú mantru a pribalený peelingový krém.
Pritom je to celé také instantné: sáčkový príbeh na pokraji slovenskej panelákovej telenovely. Teda príbeh – kniha v skutočnosti príbeh nemá, nedrží pokope. Aj keď sa to tvári ako život, skôr sú to rozhodené kulisy, situácie a postrehy: bezfarebné a bez chuti ako nízkotučný biojogurt. Napokon, už na prvej strane knihy nájdete spojenie „skurvený svet“.
Aby bolo jasné, Urbaníková nepíše úplne zle. Píše asi ako E. B. Matkin(ová) či Michal H. A je tiež sympatické, že si dokáže vystreliť aj sama zo seba. Len keby tá kniha nebola od prvej do poslednej stránky klišé.
Ale aj to považujme za mantinely žánra. I keď učiť sa stále dá trebárs u Fieldingovej. Stalo sa mi všetko však už po chvíľke nudí i rozčuľuje, najmä ako má autorka svet krásne zoradený a rozpolíčkovaný, pričom jej postavy a postavičky v duchu banálnej karikatúry vypúšťajú z úst frázičky o tom, čo je, a čo nie je dobré. Sú to také bižu múdra o tom, čo ženatý muž a vydatá žena majú a nemajú. Už chýba len titulok s otáznikom a výkričníkom - červenou.
Tento krásne naivný čiernobiely svet poskladaný z egocentrických bastardov a sympatických trpiteliek pri rodinnom kozube textu môžeme iba závidieť.
Stalo sa mi všetko vlastne najlepšie vystihuje názov. Všetko, ako keď psíček s mačičkou „varili“ tortu. Celý text o pornoherečke-speváčke-šéfredaktorke-manželke Kataríne je vlastne iba taký babinec v nedeľu nad kávou. Samozrejme, fungovať bude, aj čitateľky si nájde. Len je ako teplé gaspacho. Už len nájsť tú autoumyvárku, ktorá ho z vás psychospláchne.
Eva Urbaníková: Stalo sa mi všetko
Evitapress 2008
