jú z finančného postavenia cestovnej kancelárie, na verejnosti nie sú zverejňované, i keď výsledok, resp. dôsledky, môžu byť rovnaké. Ide o zájazdy do zahraničia, často do exotických krajín. Aj v takýchto prípadoch môže nastať situácia, že klient sa musí vrátiť späť domov, alebo nemohol čerpať všetky služby, ktoré si vopred zaplatil.
Zákon o ochrane spotrebiteľa hovorí o povinnosti predávajúceho poskytnúť svojmu zákazníkovi informácie o kupovanom tovare alebo službách. Túto povinnosť si väčšina cestovných kancelárií plní. Aké informácie sú však vyčerpávajúce? Tie, ktoré sú uvedené v katalógu, hodnoverne a vyčerpávajúco hovoria o ubytovaní, stravovaní, doprave, o pláži. To sú základné informácie, ktoré každý zákazník automaticky očakáva. Tu platí predpoklad, že cestovná kancelária sa maximálne snaží už pri kompletizovaní zájazdu o zabezpečenie kvalitných služieb v dostatočnom sortimente, množstve a kvalite. Samozrejme, že o týchto službách a v dostatočnom rozsahu informuje, aby vylúčila riziko zákazníka.
Sú však situácie, ktoré v prevažnej miere závisia od pripravenosti samotného zákazníka - klienta na cestu do zahraničia. Žiadna právna norma striktne nedefinuje, aký rozsah informácií je pre účastníka cestovného ruchu dostatočný a ktoré informácie sú potrebné na to, aby cestovná kancelária pomohla znížiť riziko klienta pri cestovaní do zahraničia. V takýchto prípadoch je dôležitá serióznosť cestovnej kancelárie, etika vo vzťahu k svojmu klientovi, skúsenosť a poznatky cestovnej kancelárie o krajine, do ktorých zájazdy smerujú.
Zákazník - spotrebiteľ nemusí byť vždy svetobežník, nemusí byť skúsený, nemusí poznať všetky špecifiká, ktoré prináša cestovanie do tej ktorej krajiny. Tu sa vytvára priestor pre cestovnú kanceláriu, ktorá môže predísť nepríjemným situáciám v prípadoch, kedy klient môže z určitých dôvodov zanedbať určité predpisy či požiadavky.
Každý účastník zájazdu ocení informácie, ktoré sa týkajú cestovných dokladov. Cestovné kancelárie vždy informujú svojich zákazníkov o vízovej povinnosti a ak to dovoľuje zastupiteľský úrad danej krajiny, tak aj víza zabezpečí. Menej často však cestovné kancelárie informujú o požadovanej lehote platnosti cestovného pasu v cieľovej krajine. Výsledkom môže byť síce bezproblémový výjazd z našej krajiny, avšak odmietnutie cieľovej krajiny prijať turistu.
Nepríjemnou skúsenosťou pre turistu môže byť situácia, ak má v pase vízum krajiny, ktorá nemá najpriateľskejšie kontakty s krajinou, do ktorej cestuje.
V katalógoch cestovných kancelárií sa veľmi zriedkavo stretávame s informáciami, do ktorej krajiny sa vyžaduje očkovanie a ak aj táto informácia je uvedená, často chýba špecifikácia očkovania. Dúfajme, že cestovná kancelária poskytne túto informáciu svojmu zákazníkovi aspoň ústne pri kúpe zájazdu. V tomto prípade síce klientovi nehrozí okamžitý návrat späť, avšak nepríjemné dôsledky z dovolenky v exotickej krajine sa môžu dostaviť neskôr.
Pri individuálnej doprave vlastným autom každý predpokladá, že vodič ovláda svoje povinnosti. Prax však ukazuje, že cestovná kancelária by mala upozorniť klienta na povinnosť zabezpečiť si „zelenú kartu“ alebo medzinárodný vodičský preukaz. Zákazníkovi možno ušetrí niekoľko desiatok mariek za úhradu karty na hraničnom prechode. Ešte viac ocení zákazník informáciu, vďaka ktorej predíde nepríjemnostiam, ktoré môžu nastať klientovi pri kontrole dokladov alebo aj pri dopravnej nehode v zahraničí.
Napriek rozvinutej sieti bankomatov a možnostiam bezhotovostného platobného styku sa ešte stále stretávame s klasickou zmenárňou a výmenou peňazí. Sú krajiny alebo kontinenty, kde je naj-vhodnejšie mať k dispozícii doláre, v iných krajinách je vhodnejšia iná mena. Absencia tejto informácie neznamená pre klienta katastrofu, ale môže mu z vrecka vytiahnuť oveľa viac peňazí kvôli nevýhodným kurzom.
Seriózna cestovná kancelária má rastúci záujem na spokojnosti zákazníka a zvyšujúcu sa starostlivosť o svojho zákazníka prezentuje aj prostredníctvom drobných, ale mimoriadne cenných informácií.
ĽUDMILA NOVACKÁ
