BRATISLAVA. Starý most si získal pozornosť verejnosti, keď magistrát mesta Bratislavy ohlásil, že rekonštrukcia bude väčšia, než sa očakávalo. Jej cena oproti pôvodným niekoľko sto miliónom dosiahne zhruba jednu miliardu korún (330 miliónov eur), ale ani to nie je isté. Kritici poukazujú na to, že dnes už ide o stavbu nového mosta a nie o rekonštrukciu starého. Preto treba na jeho stavbu vypísať novú súťaž. Bratislavský magistrát tvrdí, že väčšie zmeny si vyžiadala Dunajská komisia.

„Komisia má kompetencie na úrovni odporúčaní. V praxi to znamená, že sa nevzťahujú na existujúce stavby a zohľadňujú sa až pri výstavbe nového, respektíve rekonštrukcii existujúceho diela,“ povedala Eva Benešová z odboru komunikácie ministerstva dopravy.

Pavel Virág, vedúci odboru správy vodných tokov a správy povodí Vodohospodárskeho podniku povedal, že štandardy Dunajskej komisie nespĺňajú viaceré mosty: „Mosty nezačali budovať po vzniku Dunajskej komisie, ale oveľa skôr. Napríklad Karlov most sa nezbúra len preto, že by bolo prijaté takéto opatrenie.“

Komisia aj vodohospodársky podnik

Aj keby neexistovali odporúčania Dunajskej komisie, názor Vodohospodárskeho podniku by bol rovnaký: most nevyhovuje a jeho rekonštrukcia je príležitosťou splniť požiadavky na bezpečnú plavbu a na ochranu pred povodňami. „Naše požiadavky investor – bratislavský magistrát – musí brať na zreteľ. Pokiaľ by ich nezohľadnil, môže sa stať, že v procese schvaľovania môžeme dať odmietavé stanovisko,“ povedal Virág. Podľa neho podnik vychádzal aj z rôznych problémov, ktoré pod Starým mostom nastali. „Posledná je z marca 2002, keď skončil na pilieri tlačný čln,“ povedal Virág.

Benešová z ministerstva dopravy k tomu dodala, že Starý most je uvedený aj v takzvanej Modrej knihe OSN ako jedna zo strategických prekážok v plavbe na slovenskom úseku Dunaja.

Môže byť aj vodné dielo

O mostových štandardoch z hľadiska plavby hovorí aj vyhláška ministerstva dopravy z roku 2001. Vzdialenosť medzi piliermi mosta na Dunaji by podľa nej mala byť 100 metrov a vzdialenosť medzi mostom a maximálnou hladinou vody pre plavbu najmenej 9,1 metra. Starý most bude mať po tak­zvanej rekonštrukcii túto vzdialenosť 10 metrov.

To má podľa Miroslava Maťaščíka, hlavného projektanta rekonštrukcie Starého mosta, svoje výhody. „V súčasnosti sa pri vyšších plavebných hladinách častejšie obmedzuje plavba, čo má ekonomické dosahy.“

Správne je podľa neho aj to, že projekt počíta s možnosťou vybudovania vodného diela Wolfsthal v Rakúsku. To by malo zdvihnúť hladinu Dunaja. Faktom však zostáva, že s projektom sa pre odpor rakúskych zelených už dlhší čas nepohlo.

Čo je Dunajská komisia

medzinárodná organizácia so sídlom v Budapešti,

v rámci komisie boli prijaté odporúčania na stanovenie rozmerov plavebnej dráhy na celom toku Dunaja od nemeckého Kelheimu po Čierne more,

členské štáty dohovoru Dunajskej komisie sa zaviazali, že budú udržiavať svoje úseky Dunaja v prevádzkyschopnom stave.

Zdroj: ministerstvo dopravy

Kapitán: Starý most je ťažká prekážka

Parametre Starého mostav Bratislave nezodpovedajú vyhláške, ktorá platí od roku 2001. Nie je to však umelý problém. Starý most dá zabrať aj lodníkom. Hovorí o tom bývalý lodný kapitán na Dunaji JOZEF LESKOVSKÝ.

Jedným z argumentov, prečo sa má rekonštruovať Starý most, je aj to, že obmedzuje riečnu dopravu. Je to naozaj tak?

„Áno, je úzky aj nízky, problém je najmä stredný pilier, ktorý by bolo treba odstrániť. O tom sa už dávno hovorí. Rozpätie medzi piliermi je teraz, myslím, okolo 70 metrov (protiprúdový smer – bratislavská strana) a ten druhý smer (petržalská strana) je 86 metrov. Keby tam stredný pilier nebol, rozpätie by bolo 158 metrov. Napríklad Prístavný most má rozpätie 170 a Lafranconi 120 metrov. Problémom je aj to, že silný prúd tlačí loď na bratislavskú stranu, preto tam bolo už aj viacero havárií, jedna juhoslovanská loď sa aj potopila. Piliere sú teda príliš blízko seba, je to úzke a prúd ešte loď tlačí na bratislavskú stranu. Navrhovaná rekonštrukcia tento problém rieši.“

Je ťažké pre väčšiu loď preplávať popod Starý most? Žiada si to nejaký špeciálny manéver?

„Keď je veľká voda, loď ešte viac tlačí na bratislavský breh a keď je loď slabá, manéver je veľmi náročný. Kapitán sa bojí, že sa stane havária. Často sa stáva, že musí žiadať od plavebnej správy súhlas, aby mohli lode v oboch smeroch plávať popod most po petržalskej strane, kde je to širšie.“

Ak by sa spravil rebríček komplikovanosti plavby popod mosty na Dunaji, kam by ste zaradili Starý most?

„Starý most určite patrí medzi najzložitejšie prekážky na rieke. V Budapešti sú tiež piliere dosť blízko seba, ale tam nie je taký silný tlak vody ako v Bratislave. Takže Starý most je asi najväčšia prekážka na Dunaji.“

Ktorý most na slovenskej časti Dunaja predstavuje pre lode najväčšie obmedzenie a najťažšie sa prekonáva?

„Určite Starý most v Bratislave. V Komárne je stredný tok Dunaja, takže tam nie je taký silný prúd.“

Ktorá stavba na celom toku Dunaja je vôbec najkomplikovanejšia – je slovenský úsek náročnejší ako ostatné?

„Na Dunaji medzi Rumunskom a Juhosláviou bol kedysi veľmi nepríjemný úsek – boli tam také železné vráta, teraz sú tam už priehrady, takže sa tam už plaví dobre. Keď sa Starý most zrekonštruuje, zjednoduší sa plavba po Dunaji. Ešte by bolo treba vybudovať priehradu na Wolfsthale – podobnú, ako je Gabčíkovo – hladina by sa zdvihla a plavba by sa ešte zlepšila. Rakúšania to však veľmi nechcú, lebo je tam prírodná rezervácia.“

Michal Piško

Kliknite - obrázok zväčšíte.