BRATISLAVA. Hráči na dychové hudobné nástroje si pre seba vylobovali výhody. Ministerka práce a sociálnych vecí Viera Tomanová prikázala ich zamestnávateľom im povinne platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Hráči na dychové nástroje sa tak dostali na úroveň sociálneho zvýhodnenia napríklad fúkačov skla.
Zoznam takto zvýhodnených profesií však na ministerstve nemajú. Hudobníkov zvýhodnili preto, lebo ich o to požiadali.
Hráči na dychové nástroje prirovnávajú zdravotnú náročnosť svojej práce k fúkačom skla. Lekári považujú toto prirovnanie za nemiestne.
Sklári verzus hudobníci
„To sa mi zdá prehnané,“ reaguje na prirovnanie hudobníkov k sklárom Neda Markovská, prednostka I. stomatologickej kliniky v Košiciach. Podľa nej ten, kto prirovnáva hráčov na dychové hudobné nástroje k fúkačom skla, sklárov nikdy nevidel. S Markovskou súhlasí aj Igor Bátora, prednosta Kliniky pracovného lekárstva fakultnej nemocnice na bratislavských Kramároch. Ten dokonca tvrdí, že v rebríčku ohrozenia zdravia sa profesia hráča na dychové nástroje nachádza „niekde pod dnom“.
Obidvaja lekári tak reagujú na vyjadrenia hráčov na dychové nástroje, ktorí zdravotné riziko, ktoré podstupujú, prirovnávajú najmä k sklárom. „Často je to prirovnávané k fúkačom skla,“ vysvetľuje fagotista Vladimír Hvizdák zo Štátneho komorného orchestra v Žiline. Hráčom na dychové nástroje podľa neho hrozí až pľúcne rozdutie.
Podľa Bátoru ide o rozšírenie alebo prasknutie priestorov dýchacích ciest, tzv. mechúrikov v pľúcach, čo spôsobuje dýchavičnosť. Prednosta však tvrdí, že s takýmto pracovným postihnutím sa za 20 rokov svojej lekárskej praxe u hráčov na dychové nástroje nestretol. Naopak, u fúkačov skla sa táto diagnóza podľa neho vyskytuje.
Klarinetista Kristián Tóth dopĺňa tvrdenia o rizikovosti profesie hráčov na dychové nástroje vyhlásením, že dlhodobým hraním sa môže hráčom paralyzovať ústne svalstvo a vypadať zuby.
Aj k tomuto tvrdeniu je Markovská skeptická. „Nestretla som sa s prípadom, že by niekomu preto vypadávali zuby,“ hovorí stomatologička, ktorá v oblasti zubného lekárstva pracuje už 34 rokov. Takisto nesúhlasí s názorom, že by dlhodobé hranie na dychových hudobných nástrojoch paralyzovalo ústne svalstvo.
Kto požiada, ten má
Rozhodnutie ministerky prijali hráči na dychové nástroje so zadosťučinením. „Vnímam to pozitívne,“ hovorí Tóth. Podľa Hvizdáka ide o vrátenie časti sociálnych výhod, ktoré hudobníkom zobral predchádzajúci minister Ľudovít Kaník.
Barbora Petrová z ministerstva práce potvrdila, že hráčov na dychové nástroje ministerka zvýhodnila na základe požiadavky ministerstva kultúry, profesionálnych umeleckých združení, Konfederácie odborových zväzov (KOZ) a posudkových lekárov.
Komunikačný odbor ministerstva nevedel vysvetliť, za ktoré iné profesie platí zamestnávateľ príspevok do doplnkového dôchodkového poistenia povinne. Poukázal na prílohu zákona o sociálnom poistení, v ktorej je len zoznam chorôb z povolania, nie zoznam profesií, za ktoré musí zamestnávateľ platiť doplnkové dôchodkové poistenie.
Podľa novely zákona o sociálnom poistení, ktorá platí od 1. januára 2008, sú hráči na dychové nástroje zaradení medzi profesie, za ktoré zamestnávateľ povinne odvádza príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Ide o dve percentá z hrubej mesačnej mzdy. Tá je v žilinskom orchestri približne 18–tisíc korún.
Táto zákonná úprava sa podľa Tótha týka do 200 hráčov na dychové hudobné nástroje, ktorí hrajú v piatich profesionálnych orchestroch na Slovensku.
